posledné kusy kože
Stojím nahá
ako stĺp
cítim Tvoj parfum
na Tvojom krku
Tvoja vôňa
na mojich perách
odovzdala som sa Ti
celá najdokonalejšia
aká som dokázala byť
Zostala však len troska
čierna machuľa
dotrhané kusy mäsa
kdesi v kanály
moje meno zostane
v pamäti len vďaka
náhrobnému kameňu
ktorý si sama vytesám
vyškriabem
zúfalými nechtami
na útes
z konca
z túžby dostať ťa znova
i keď už
nie som človekom
ja to napravím
stanem sa ním
stanem sa ňou
ženou...
ženou milujúcou
ženou tvojou
ktorú môžeš
kedykoľvek mať
len prosím
nech je to vždy
nechaj ma s tebou
s tvojou vôňou
nech som tvojim
pohárom ktorý
rozbiješ od nervov
z ktorého piješ
keď si smädný
tvojim perom
ktoré zlomíš
keď prestane písať
s ktorým sa podpisuješ
keď nezabúdaš
tvojim snom
o ktorom
neprestávaš snívať
povedal si
že nikdy nezabudneš
zabudol si skôr
ako si to dopovedal
Chcem byť tvojim
zabúdaním
spomínaním
snívaním
zobúdzaním
figúrkou
na šachovnici
bez políčok
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár