Zbožňovala jeseň. Nepoznala nikoho, kto by vedel oceniť toto obdobie. Leto. To bolo to pravé podľa iných. Teplo, slnko. Aj ona to mala rada. Lenže leto je veľmi nezodpovedné. Málokedy odhalí maximum zo svojich pokladov. Skôr trápi sychravým počasím... sere sa jeseni do remesla.
Vedela, že v jeseni sa pre ňu začne vždy niečo nové. Že jeseň ju nezradí a niečo jej prinesie.
Začal sa jej školský rok. Nie tak celkom obyčajný. Čakal ju maturitný ročník, celkom sa aj tešila. Mala jasno v tom čo po strednej. Od mala túžila chodiť na vysokú školu. Okej, nikdy nebola vzorný žiak, flákala to jedna radosť, ale vedela, že ju to všetko baví. Aj sa učiť, aj sa flákať, mať veľa spolužiakov.
V to popoludnie mala prvú hodinu kurzov. Skončilo vyučko a ona sa s kamoškami ponáhľali do obľúbenej kaviarne pre kafe, aby sme vydržali nasávať informácie do neskorého poobedia. Sadli sme si na lavičku vedľa školy. Jesenné slniečko nádherne hrialo. Zoskupili sa tam ako lastovičky.
Vyťahovala si práve cigarety, keď jej pípol mobil so sms. Srdce sa jej pohlo akosi inak. Celá sa roztriasla. Priala si aby to bol on. Už týžden chodila ako na ihlách. Pozrela na to... mmm neznáme číslo... vedela presne kto ju pozýva von. Zahrala však hlúpu. Nedala jasnú odpoveď okamžite. Predsa mu nedá najavo ako veľmi sa potešila. Potom už nevnímala. Vyfajčila asi dve cigarety. Celá sa triasla. V žalúdku mala stádo motýľov. Potom čo boli v pondelok v kine jej nebolo už všetko jedno. Uvedomila si že to nie je len taký nejaký chalan.
Po kurze mal prísť pre ňu do školy. Nevnímala nič z toho čo tam Jožo pri tabulľy vysvetľoval. Očami prebodávala displej a posúvala minúty na pol piatu. Ešte mu stihla vypísať aj oznamko. Konečne. Vybehla zo školy, so srdcom v krku. Hlas sa jej triasol. Ruky potili... neskutočné niečo. Bola ,,doňho". Na tutovku. Už bola v tom a nemohla s tým nič urobiť. Rozum bol paralyzovaný.
Večer prišla domov. Absolvovala povinný rozhovor s rodičmi ale mysľou bola aj tak inde.S ním. Zapla si počítač. Prihlásila sa fcb a čakala. Čakala kedy vyskočí okienko s jeho menom. Prihlásil sa aj on. Už asi dorazil domov. Mmmm prešli tri minúty. On nepíše. Bože, on ma nechce. Prečo mi nepíše????!!!! Ja som taká hlúpa, vravela si, čo by on so mnou robil panebože???!!!! Má 27 rokov, má super prácu, svoj život, načo by so mnou strácal čas?! S 18 ročnou puberťáčkou, ktorá ešte ani nevie čo chce??!!!
Tie myšlienky ju morili. ,,Ahoj" vyskočilo okienko. Prišiel ten narkotický pocit...napísal... Jej ruky, žalúdok, hlava, nič na jej tele nevedelo fungovať normálne. Tisíckrát sa pomýlila kým napísala normálnu vetu. Zrazu pozrela do rohu monitoru. ,Preboha, to je už pol jednej???!!! Čas je sviňa. Naberie rýchlosť stíhačky.
Ďalšie ráno vybehla von z domu. Opäť cítila ten skvelý vzduch.Bol však trošku iný. Do zmesi sa primiešalo ešte niečo. Zaľúbenosť osemnásťročného dievčaťa, plného snov, túžob. Dievčaťa, ktoré je pripravené byť ľúbené a ľúbiť.
Jeseň jej v ten rok priniesla toto. Ona je za to vďačná.
Tento rok jej jeseň nemusí nosiť nič. To čo potrebuje už má. Ale to jeseň vie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár