Pod šibeničkami



Pod šibeničkami

Zavriem oči a zbadám to, čo slepci
Zrakom obsmŕdajú už od nepamäti.

Zhrbené deti klonia sa k zemi.
Maškary hrajú sa na tváre.
Nebo náhle ochladlo.
Ten, kto neprichádza, nemôže odísť.
Vylej krčah. Rozbi krčah.
Nič tam nie je. Je tam nič.

Navečer zdochýna prázdny svet;
Nikto neucíti jeho ruky.
Chlieb stvrdol a kosti sa rozpadli.
Nič hľadám; nič nehľadám.
Nie ja, ale ktosi iný.

Zotni hlavu.
Vykľaj oči.
V odraze niet nikdy pravdy.
Nebuduj bránu,
Nedovolila by ti vstúpiť.

Objal som mŕtvu milenku, živú noc;
Prekrstila ma na bezmenného
A ušila mi kabát z pustej nemosti.

Mraky putujú,
No žiadny z nich nezašpiní nebo;
Z potoka nenapil som sa zajtrajšej
Ani včerajšej vody.

Zdieľaj článok na facebooku
26 odoberateľov
Verdamt

Neviem je slučka, ktorú si vlastnoručne musíš uviazať okolo krku. A to tak, že si uvedomíš, že ju máš uviazanú už od narodenia, iba si to nechcel vidieť.

Komenty k článku