v mojich ociach je obsiahnuta cela prazdnota vakua
dokonca necitim ani pohlady
a uskrny
tie co mnou kazdy den prechadzali
ako ostry noz v kremovej plnke
bolest sa zastavila
vo mne
citim jej chvenie
ale nedokazem
uz nedokazem plakat
oni to nechapu
vraj nie som Johanka ani Jana Eyrova
neviem co je bolest a smutok fialiek
tak preco citim ten nekonecny pocit
stale trva a je vo mne skryty
neprichadza kazdy mesiac
ale boli este viac
viac ako nenavist a ziarlivost
viac ako cakanie u zubara
viac ako 52 zhybov
bez slz,s antickym osudom
sedim a pozeram sa do vakua...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pawlo
8. 3.marca 2008 00:33
Znie to zaujímavo len škoda že si zanevrela na diakrtitiku - ale je to pekné.
2
srať na diakritiku keď ide o pocity a básne! veď nie sme v dobe hviezdoslava! véro, c'est tres beau, mais pourquoi ... dobre teraz s tým už prestanem ... toto vzniklo?
3
vero vero, nic neboli viac ako rano po 52 zhyboch.. my - devy s antickymi osudmi si na to musime zvyknut s prislusnou antigonovskou davkou individualizmu vtiec do klzkych dni.. t´inquiete pas, on va gagner ce concour!
Napíš svoj komentár