Prvýkrát v živote si to priznávam. Nie je dôležité, že pred vami. Sama pred sebou. Vyhrala som boj a som k sebe úprimná. Konečne.

Nevládzem psychicky, odráža sa to fyzicky a ja nefungujem na 100% hoc by som chcela. Hoc som do teraz fungovala na 200%. Možno v tom bola chyba.

Vieš Verča čo je najväčšie šťastie?

Venovať sa svojmu piesku. Polievať svoje kvety.

Neber cudzie.

Každý má svoj boj. Nehraj cudzie zápasy.

Tie rukavice ti nesadnú. 

Tu máš svoje kašmírové.

Ponorím sa do seba a nájdem silu. Nechať druhých trochu plávať, nech si sami pomôžu z víru. Nech nestiahne aj mňa.

Aké patetické.

Proste to povedz rovno, nebuď mäkká.

Občas musíš byť sebec aby si prežila.

A neľutuj sa toľko.

Alebo rob to.

Kto iný to spraví.

Ale potom bež do lesa. Vdychuj energiu a potom ju dávaj tam, kde sa ti opäť vráti späť. Buduj, stavaj. Si dôležitá. Si potrebná. Tu, u teba. Tu kde si našla svoje šťastie. Neopúšťaj ho pre nešťastie iných. Prosím. Zachovaj jednu rodinu.

Verím v teba.

A zdravie máš len jedno. Sakra...

 Blog
Komentuj
 fotka
lui74  20. 8. 2016 19:43
horšie je, ked človek nevládze a nemá silu ani polievať svoje vlastné kvety...
 fotka
zeriavka  21. 8. 2016 01:33
Byť sebec ti niekedy ublíži a niekedy pomôže. Škoda, že človek dopredu nevie výsledok. Môže ho predpokladať, ale jeho skutočná tvár sa odhalí až po čase.
Napíš svoj komentár