Neznámy

Kráča tichom zlomený,
ide, i keď nevie kam.
Je sám, sám stratený,
ostal na tomto svete sám.

Popiskuje si známu pieseň,
posledný svetlý bod jeho života.
Všetko pohltila už prázdnota,
všetko! Už ostala iba jeseň.

Lampy na ulici sú rozbité,
rovnako ako on.
Okolie smútkom nabité,
z úst jeho znie ston.

Domy, prázdne a mĺkve,
odrážajú jeho srdce.
Spomienky, hoc také nevábivé,
iba tie zapaľujú sviece...

Nie je cesta späť,
niet cesty na tento svet.
On ju už nemá, on už nie,
v jeho srdci je len trápenie.

Neskúša sa však schopiť,
nehľadá v sebe novú silu.
Iba trpí každodennú ,,chvíľu",
a snaží sa ju pochopiť.

Premýšľa však iba nad tým,
čo urobil zle, no nenachádza odpoveď.
Čo by bolo keď...
už nemá možnosť zmeniť tým.

Sny sa menia na nočné mory,
každodenne ho kvária.
Temnoty ho časom možno zmária,
ale jeho srdce vždy nejaký kúsok tvorí...

Odišiel život,
odišla nádej,
odišla láska.
Ostala troska,
ostala beznádej,
ostal zvuk prázdnych nôt.

by VeroVetta
Zdieľaj článok na facebooku
0 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Silanova

    37 ročná teta

    vždy sú tu ešte nejaké dvere..