Ešte raz a naposledy, prepáč

Ponúkané odmieta,
nedosiahnuteľné by chcela.
Dievča nevďačné a nerozhodné,
nevie riešiť vážnu vec,
radšej sa len pousmeje..

Čo iné jej zostáva?
Plakať predsa len nechce.
Veď je mladá
život má byť svet gombička no nie?

Stále verí a či len dúfa,
že raz príde ten ktorého si tak vysnila.
Len či taký existuje?

Srdce zranené,
už dlho predsa len nebolo
milované.
Ale už by to predsa len potrebovalo,
chcelo a túžilo.

Avšak už nechce zažiť žiadny úder,
aj keď bez toho to nejde.
A tak to hlúpe dievča zraňuje toho,
ktorý o ňu toľko bojuje.
Ona ho len odmieta,
čo má robiť keď ho má rada
avšak len ako kamaráta?

Dievča si za to môže
predsa len samo.
Chcela by žiť v rozprávke,
kde by prišiel jej princ
a vytrhol ju z toho zlého sveta
a všetko by skončilo happy endom.
Prečo to však nejde?
Môžem si za to len sama,
ja viem...

Otrepané kydy
kydy o láske,
píšem ja stále,
čo mi zostáva?
Aspoň písmenko po písmenku
a vytvorím si svoj svet.

Nestačilo mu jedno nie?
Prečo ju chcel stále získať?
Nie je preňho to pravé čo môže mať,tak už ju toľko netráp.
Nechce ťa toľkokrát odmietnuť,ale asi musí...
Jej rečou nehovorí, nechápe alebo len nechce?
Je pekné že o ňu toľko bojuje,ale prečo si nevypočuje aj jej city?
Toľko si želala aby sa ten čas strávený s ním vrátil až sa to stalo, ale je to iné a už to nie je a nebude to,čo to bolo a jediné na čo sa dievča zmôže sú tieto riadky...
Kašli na mňa nestojím ti za to..Odstupom času pochopíš že je to tak lepšie....
Ešte raz prepáč....

Prešiel čas,
hádam je ti lepšie,
ak chceš tak sa hnevaj,
máš sa prečo...

Neviem čo sa v tebe teraz deje,viem len že naša komunikácia je obmedzená...
Druhýkrát ťa zraňujem,mýliš sa ak si myslíš že ma to nemrzí...
Viem že toto nebudeš čítať,ale aspoň takto som musela zo seba pustiť tie myšlienky...

 Vyznanie

5 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu