Malá zronená hviezdička

Malá, v tmavej uličke
tam len tak sama stála.

„Kde som to?
Prečo je to tu také...
Také iné?
Toto nie je moja nočná obloha!
Je to tu veľmi jednoduché,
prečo však? “

Padla z oblakov
malá bezmocná hviezdička,
bola doma šťastná,
prečo však musela spadnúť?

Spadnúť do sveta zrady, klamstva?
Malá nevinná hviezdička
bezmocne vôkol seba hľadí...

Nik si ju nevšimol,
nik jej nepomohol.

Bezmocná
zostala v tmavej uličke,
dúfajúc že ju nezašliapnu.

Bála sa zostať sama
bála sa mať však aj rada.
Strach ju poslal na Zem.
Nevážila si čo mala.

Malá hviezdička
mala rada,
nedokázala to však prejaviť
svojej milovanej hviezde.

Malá, v tmavej uličke
tam len tak sama stála..
Pomaly zhasína jej žiara,
vyhasla jej láska
vyhasol jej život...

 Báseň

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu