Sedí si dievča na skale,
trasúc sa od zimy nič nerobí
a len ju napadá
chce tak veľa?
Chce len aby ju niekto objal,
pošepkal že to bude všetko dobré.

Sedí si tu však sama a pomaly zamrza,
ked tu sa z jej oka vyroní slza,
teplá slza.
Slza nádeje?Strachu?Štastia?
Nie...
Len slza bezmocnosti.
Avšak aj slza zamrzla,
na zamrznutej tvári dievčaťa.

Zamrzla,nik ju nehladá,
je sama a opustená.
Všetko stratila.
Ostala sedieť v strede ničoho.
Keby aj niekto prišiel
a zachránil ju
jej srdce ostane zamrznuté.
Lebo to čo ju zranilo,
už nikdy nebude v poriadku.

 Báseň
Komentuj
 fotka
zabudnuta  27. 4. 2008 16:44
wow. Mala som celý čas zimomriavky, pri každom slove, úžasné...hrozne sa to podobalo aj mne..

Je to ťažké. No báseň je perfektná.
 fotka
hippieelba  27. 4. 2008 22:05
moja krasna to nie to nemoze...

ono rozmrzne to srdce ved ze ano neboj sa
 fotka
devilll  1. 5. 2008 11:51
strasne pekne je to
 fotka
kajkovajko  2. 5. 2008 20:42
cool!čo tak to zhudobniť??
 fotka
kaira07  5. 8. 2008 11:35
pekné a rozmraziť by ťa mal plameň plameň nádeje
Napíš svoj komentár