Dosť neskoro som si uvedomila, že v mojej duši začalo padať lístie. Korene stromov vo mne sa zmenia na okovy, ktoré ma pritlačia celkom k zemi. 

Zvláštne... Naozaj zvláštne, ako vonia zem. Dáva tušiť koniec, ale i začiatok.

Bezohľadná noc hltá lúče slnka a večery sú dlhé a chladné. Zima sa nevie dočkať, kedy pokreslí bielou čipkou okná v mojej duši.

Moje myšlienky sa kĺžu po napadaných listoch a mne sa zdá, že pri zapálenej sviečke bude všetko dobré a plameň mi usuší slzy...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár