Keď k nemu kráčala, akoby všetky zvuky kaviarne stíchli. Malé, modré, porcelánové šáločky prestali svojim dnom narážať o modré tanieriky ktorými boli podložené, zvuk muža chlípajúceho horúcu rannú kávu stíchol, rovnako ako šum novinového papiera na vedľajšom stole. Zdalo sa, že i rybky plávajúce v akváriu sa pozerali rovnakým smerom, smerom na ňu.

Bola naozaj okúzľujúca, jej šaty boli prikrátke a šité presne na mieru. Vyzerala akoby si odskočila z natáčania skvostnej reklamy na telové mlieko, kde ako hlavná aktérka s našpúlenými perami opretá o kokosovú palmu na seba leje kopec bielej gebuziny, ktorá ani z ďaleka nezodpovedá svojmu obsahu na obale. Ženám sa v tej chvíli v tvárach črtal závistlivý pohľad, nejedna z nich by šplhala na tú kokosovú palmu aby ju tvrdým orechom mohli trafiť do hlavy, poprípade zistiť, či sú jej pery a prsia pravé. Muži s nadšením pozorovali jej ladné vlnenie bokov. Až keď si prisadla k tomu najzúfalejšiemu mužovi v svetri natiahnutom na dlaniach, všetko sa zase dalo do pohybu.

„Povedala som, že tu pre teba budem vždy, keď budeš potrebovať“ usmiala sa nacvičeným úsmevom, ktorému by sotva niekto uveril. Ale on neodpovedal, iba zodvihol hlavu, aby zistil, kto odsunul stoličku vedľa neho. „Len sa pretvaruješ ako vždy, teraz ti to nezožeriem, Zmizni! Daj mi pokoj, neprosil som ťa aby si prišla“ zatiaľ si objednala. „Všetky ste rovnaké zmije, popletiete hlavu a.....“ človek by nemusel byť hlúpi, aby vedel, načo myslí...“Raz príde dievča, ktoré ma bude skutočne milovať a ja ju nechám ísť, pretože si budem myslieť že ste rovnaké, pretože sa už budem báť stretnúť sa s nejakou viac krát, ja už viac nechcem...“

Ona iba pozerala akoby nerozumela ničomu čo doteraz povedal, odkrojila si ďalší kúsok z čokoládového zákusku, odpila z kávy a zopakovala prvú vetu.
„Povedala som, že tu pre teba budem vždy, keď budeš potrebovať“
„Ona mala byť niekto, s kým by som na teba zabudol, ale zlomilo ma to ešte viac, nemôžem ťa žiadať o nič viac, len prosím odíď.. to postačí“

Vzala si svoju kabelku, jazykom tak horúco zlízala čokoládu na svojej spodnej pere, že dámy sediace s mužmi, radšej odišli. Potom ju videl kráčať po schodoch až dolu do uličky a v duchu si predstavoval scénu ako ju starý dôchodca omylom zhodí z najvyššieho schodu a ona sa pokotúľa rovno dolu.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár