Našiel som peňaženku. Takú čiernu, asi pánsku. Nie, nebola to nastražená finta, akási skrytá kamera. Ležala si na chodníku len tak, voľne, ako odložený pes.
„Zober ma!“ volala.
Nuž tak. Zobral som ju. Nikto ma nevidel. Síce... vidieť ma mohol celý panelák, je to na rane, ale zrovna nikto nešiel, a tak šup s ňou! Do vrecka.
Doma som ju... teda neotvoril, kdeže! Nechal som ju na stole, nech si len tak leží. Dal som si kávu. Už druhú. A jesť. Veď som bol v obchode, preto som ju našiel. Aj by som zabudol, že som hladný.
Keď už som sa najedol, prišiel rad na peňaženku. Čo v nej asi je? Peniaze? A koľko asi? Keby že stovka, mohol by som si kúpiť tie oné... Stovka bude málo. Tie tenisky. Sú fakt suprové, stoja stodvadsať. To by som ešte musel dať dvadsať zo svojich, tak to nie! Ale veď možno je tam stodvadsať, ktovie?
Čo ak tam budú samé kreditky? To je blbé skúšať akože nejaký pin a vybrať niekoho, ale sú takí idioti, čo majú v peňaženke aj pin. Koľko by som vybral? Tisícku? Čo ja viem, nie je to málo? Alebo tak dve, mohol by som ísť na tú Sardíniu.
Lenže to je blbé. To je veľa, mal by som pozvať aj toho majiteľa. Nech aj on ide, keď už sú to jeho peniaze. No nie? Však nech z toho tiež niečo má.
A vlastne koho to je? Ako tá peňaženka? Možno tam má aj svoju adresu. Akože nejaký Milan Novák, ulica tu vedľa niekde, možno ho budem aj poznať. A bude tam fotka jeho ženy, detičky, pes a tajne zašitý prezervatív, keby sa niečo pritrafilo. Mám sa pozrieť? Už len zo srandy, že či tam bude ten prezervatív.
Mal by som sa pozrieť, lenže ak to urobím a bude tam tá adresa, tak sa môže stať, že budem tú peňaženku musieť vrátiť! A to zase nie! Je moja, veď som ju našiel! No nie?
Hm, to je blbé. Ešte ma napadlo, že keď ju vrátim, tak ten blbec povie, že som mu z nej niečo zobral. Áno, vymyslí si, a ja budem nahraný! Že mal som tam akcie, a zlatý prsteň, a čo ja viem čo! Sú takí zmrdi, nie že nie. Takže ani náhodou, miláčik! Zo mňa nič nedostaneš. Šup!
A je v koši. Idem to vyhodiť, ten hnus. Ľudia sú svine, nedá sa im veriť. Ešte sa dostanem do lochu, lebo nikdy nevieš, na akého vola narazíš.
Hm, niekto tam je. Tam, kde som našiel tú peňaženku. Nepríčetne čumí po okolí a zjavne niečo hľadá. To určite, miláčik, nie som tak blbý! Hľadaj si, keď si stratil, ja mám svedomie čisté. Šup! Popolnica, tá vpravo.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
dzeeejn
14. 4.apríla 2018 10:08
toto sa nestalo naozaj, že nie?
2
@dzeeejn vyhodiť ju do koša je tak strašne wtf, že to musí byť fikcia proste ja už keby z nejakého nepochopiteľného dôvodu riešim takéto dilemy, tak sa prejdem okolo toho miesta a "náhodne ju vytratím"
5
no to sa ti potom podarilo čakala som smutný koniec, čakala som dobrý koniec, ale tento nonsens ma prekvapil
Napíš svoj komentár