Nebol by to prvý deň,
čo tváriš sa že poznáš ma,
že šťastie viac neroznášam.
Nachádzaš si iných ľudí,
ja som Ťa vraj začal nudiť.
Poznáš už, že kto ja som,
úsmev zrazu vyhasol.
Nech sa snažím akokoľvek
neuspejem ako človek.
Neviem Ťa viac zaujať,
prestávaš ma spomínať.
Veci ktoré ponúkam Ti
berieš ako hracie karty.
Nejaká raz sadne Ti
ostatné dú do smetí.
Táto báseň je len vzor,
pre toho, kto vyhasol.
Energiu svoju mier,
kde niet veľa čiernych dier.
Ak si človek trochu k svetu,
zaslúžiš si prvú métu.
Nevešaj sa na ľuda,
čo tebou len pohŕda.
Vždy sa nájde lepší, krajší,
v týždni tomto, v deň zajtrajší.
Nadýchni sa a spáľ most,
čo zhrdzavel. Máš už dosť!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár