„Peter? Cindy?“ Zašepkala do tmy. Nik sa neozýval. Pozrela sa smerom k ich stanu. Prižmúrila oči, no napriek tomu nič nevidela, preto podišla bližšie. Naozaj sa jej to nezdalo. Ich stan bol otvorený a prázdny. Uškrnula sa, zrejme odišli niekam hlbšie do lesa, aby mali viac súkromia.
Main stan bol pevne zazipsovaný.
Po chvíli premýšľania napokon dospela k záveru, že jej totálne šibe a pokrútila nad sebou hlavou. Už je tak paranoidná, že duchov vidí aj tam, kde nie sú. Úkosom pozrela na jazierko. Napadla jej šialená myšlienka. Sadne si k jazierku a bude si máčať nohy. Teraz, uprostred noci a roja komárov. Potichu sa zasmiala, zrejme jej naozaj preskočilo a vykročila, aby mohla splniť svoj plán.
Vyzula si botasky a ponožky, sadla si na kraj a nohy namočila do vlažnej vody. Slastne vzdychla a ľahla si na chrbát s rukami založenými za hlavou. Zavrela oči a vychutnávala si vodu, ktorá jej obopínala nohy takmer po kolená a hladkala ju. Na okamih zrejme zadriemala, pretože zrazu sa strhla, už druhýkrát za túto noc. Prudko sa posadila a obzerala sa okolo seba. Vtom to zbadala. Medzi stromami na opačnej strane jazierka rovno oproti nej. Bola to postava. Zvláštne žiarila ako duch, ale napriek tomu vyzerala skutočne. Schovávala sa za strom chrbtom otočená k Lu a chichotala sa. Bolo to dievča zrejme v jej veku s dlhými plavými vlasmi. Vtom sa spomedzi stromov vynorila ďalšia postava. Táto bola mužského pohlavia a žiarila rovnako ako dievča.
„Prízraky,“ zamrmlala Lu popod nos, hneď si však prikryla dlaňou ústa. Nechcela, aby ju zbadali, sčasti preto, lebo bola paralyzovaná strachom a zároveň úžasom a sčasti aj preto, lebo ich nechcela vyrušiť pri tom, čo robili. Nech robili čokoľvek, bolo to milé a fascinujúce.
Muž kráčal smerom k dievčati od chrbta úplne nečujne. Vtom na ňu zozadu skočil. Dievča zvresklo, otočilo sa k mužovi a snažilo sa ho plesnúť dlaňou po líci. Nebolo však dosť rýchle. Muž si ju vzápätí vyložil na rameno a utekal s ňou stále dokola. Dievča kričalo, búchalo rukami muža do chrbta a neprestajne sa smialo. Lu sa začala mimovoľne usmievať. Vtom si uvedomila, že stojí. Ani nevedela, kedy sa stavia na nohy. Postavy si ju zatiaľ nevšimli.
Zadýchaný muž postavil ešte zadýchanejšie dievča na nohy a objali sa. Potom vykročili k jazierku. Teraz už bolo Lu jasné, že ju ani jeden z nich nevidí. Zahľadela sa dievčaťu do tváre. A stuhla od úžasu. To bola ONA. Lu sa dívala sa na seba ako sa zabáva s... MARCOM! Neuveriteľné. Lu si od prekvapenia zakryla ústa dlaňou. Zrejme je to ďalšia vízia, ktorá sa dosť líši od predošlých. Bola s tým spokojná, ale zabudla pri tom všetkom úžase na jednu dôležitú vec...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár