Rád by som v tento pekný nedeľný podvečer pridal ďalší článok, keďže mám čas. Včera po dlhšom čase som sa bol prejsť okrem iného po okolí, pretože prírodu mám veľmi rád, najmä v tomto takpovediac vrcholiacom jesennom období. Som celkom prekvapený, aké príjemné počasie panuje v tomto období, ale myslím si že vždy lepšie ako nejaké melancholické počasie, ktoré možno málokomu pridá na nálade. Dnes by som sa chcel ideovo a tematicky vrátiť ku môjmu predchádzajúcemu článku, nadpis ktorého je pre mňa celkm zaujímavý, a čo je dôležité, veľmi platný a pravdivý pre túto dobu. Pokúsim sa teda v krátkosti pridať zopár myšlienok.

Isto poznáte vo svojom okolí napríklad nejakých ľudí, ktorí ustavične čosi majú na programe, niečo stále riešia, nemajú možno taký kľud, a celkovo tento stav, v ktorom sa nachádza, je pre neho celkom hektické, miestami až obtiažne. Ani oni to nevnímajú priaznivo a tento stav pre nich môže znamenať ako čosi obtiažne a zaťažujúce. Snažia sa ustavične napríklad byť v centre pozornosti. Nič na tom by nebolo zvláštne, pretože toto ja osobne považujem za akýsi znak osobnosti, ktorý dokáže azda presadiť si svoje a niekedy až nemožné.

A práve na aktívnych ľudi plnia sa slová vychádzajúce z nadpisu tohoto článku. Práve na aktívnych ľudí padajú mnohé tiene. Tiene akéhosi neustáleho pozorovania, ktorá celkom isto môže v negatívnej miere narušiť dobrú prácu dobrých ľudí, takých, ktorí naozaj chcú priniesť určité hodnoty. Tiene istého pozorovania, ktorá môže celkom isto nezriedka vyvrcholiť nie do pozorovania, ale podozrenia, podozrievania. Práve tu sa celkom isto môžu narušiť vzťahy, istú prirodzenú kontinuitu vzťahov. Ako vidíme vo viacerých sférach, mnohí, ktorí sa usilujú dosiahnuť istú harmóniu, jednotu, priniesť predovšetkým pokoj a svetlo tam, kde sa to vyžaduje a je to najviac potrebné.Ja by som to prirovnal napríklad v tom kedy niekto stále chce hľadať problémy tam, kde vládne pokoj, kľud, a istá vnútorná duchovná, alebo duševná vyrovnanosť a pohoda, pretože on neoplýva týmito vlastnosťami. Spoznal som to napríklad v školskom prostredí, spoznal som to v pracovnom prostredí, a v nijakom prípade to neušetrilo ani mňa. Nebolo to a ani nie je v nijakom prípade príjemné, ale toto sa stáva, a nevidím v tom problém. Nepovažujem to za niečo výnimočne, pretože už z vlastnej skúsenosti viem, že všetko zlé ma kdesi v konečnom dôsledku výrazne posunulo vpred. Neprejavilo sa to okamžite. To musím uznať. Veľa z nás dá sa povedať kapituluje po nejakom značnom neúspechu. Ja osobne som to prijal predovšetkým ako výzvu. Niekto sa napríklad kdesi stále len hľadá, a práve ten jeho konkrétny postup práce, nejaký osobný algorytmus by som to nazval má predovšetkým znaky osobného rozvoja, pre každého z nás príznačné a jedinečné. Otázka ale je dokedy sa budeme hľadať. Aký časový úsek pre nás to bude znamenať, a či v konečnom dôsledku sa to nedá napríklad vnímať niečo ako premrhanie, zbytočná strata času.

Pýtame sa teda v čom? Práve toto sú tie tiene, ktoré zapríčiňujú to, že sa nám znižujú šance dosahovať dobrý výsledok vo všeobecnej rovine spokojnosti. Keď nie sme spokojní so sebou samým, určite to v nejakej možno menšej výrazne miere pocíti aj naše okolie, ktoré tak či tak, priamo či nepriamo na nás vplýva a má na nás akýsi dopad, dosah.

Čo zhrniem teraz na záver? Tiene sú na to, aby sme si predovšetkým uvedomili, že niečo teda nemusí byť v poriadku, a s tým treba niečo robiť. Ako sa hovorí v prísloví, všetko raz vypláva na povrch, alebo teda aspoň väčšina. To neznamená, že musíme neustále pociťovať nejaké osobné útoky, alebo mierne povedané akési menej príjemné stimuly. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár