Mnohí si myslíme, že všetko zásadne musí ísť podľa plánu. Že si nedovolíme nejaké obmedzenia, ktoré by mohli mať na niečo možno nepatrný negatívny vplyv. Isto nie je dobré, a možno ani žiadúce, aby sme si niečo sústavne niečo kazili, a vytvárali možno negatívnu atmosféru okolo seba.
Napríklad ak ideme trebárs na nejakú dohovorenú schôdzu, či už je to pracovná sféra, alebo súkromná, či už je to nejaké posedenie, obyčajne človek veľmi dbá na to, aby prišiel presne, načas, poprípade trošku popredu. Isto mi dáte zapravdu, že príliš skoro kdesi prísť je jednak zbytočné, a človeku sa proste vlečie čas, a radšej prídem desať minút kdesi skôr, ako možno minútu neskôr. Dôvod je celkom isto prozaický, nevytvára to kladný obraz o vašej osobe a osobnosti, a nadôvažok v nejakých závažných situáciách celkom isto sa môžete napríklad ocitnúť v nedobrom svetle, poprípade v nejakej nemilosti.
Niekto teda sústavne niekde mešká. Už v škole sme sa učili, že človek sa takto výrazne zanedbáva, a nebude mať splnené ciele, nebude cieľavedomý, ale prax a životná skúsenosť niekedy hovoria presný opak, a síce, človek, ktorý všade chodí neskoro, ale teraz nemám na mysli niektoré extrémne situácie, že potrebujem ísť do práce, a budem stále meškať, to nie, ale bežne, je to známka cieľavedomého človeka, aj keď to znie možno paradoxne.
Práve tu sa môže jednať o akýsi tieň osobnosti. Ako hovorím v nadpise, pokiaľ nemáme tiene, pravdepodobne nie sme vo svetle.
Tu mi môže budiť dojem, že sme sa ocitli v akomsi filozofickom paradoxe, kde všetko chceme niečím podoprieť. Chceme vlastné tvrdenie občas podoprieť napríklad autentickým našim svedectvom, vlastnou skúsenosťou a podobne.
Pravdepodobne obsah tohoto pojmu, aj keď je celkom nejasný, a môžeme si ho kadejako vysvetliť, môže naznačovať niektoré skutočnosti. Napríklad bez občasných prehier si nevychutnáme víťazstvo.
Môže tu vzniknúť na druhej strane akási dohada, že k dobru, je potrebné zlo, čo by sme celkom isto kategoricky chcel poprieť, pretože je to číry nezmysel.
Prečo toto spomínam? Zlo teda vo všeobecnosti, ako som sa to dozvedel na hodinách filozofie je nedostatok dobra. Obyčajne to poznáme pod takou poučkou z občianskej výchovy a podobne, že zlo je opak dobra, teda opačne ako som to spomenul, a teda prirodzene by sme sa mali snažiť o vytváranie takých životných podmienok, aby sme zažívali akýsi stav prirodzenej harmónie, kde budeme sa snažiť predovšetkým takým spôsobom sa snažiť zamedzovať tvorbu zla, a vytvárať podmienky pre rast dobra, pre prinášanie užitočností, pre vytváranie dostatku v nedostatku, pre vytváranie lásky, tam kde je nejaká zloba, alebo nenávisť, alebo kde budeme vnášať isté svetlo jasnosti tam, kde sa vyskytli pochybnosti.
Čo poviem na záver? Azda to, že plánujem sa s tomuto článku azda ešte vrátiť. Mnohí z nás silou mocou chcú vytvárať isté tiene, a v každom dobre sa snažia hľadať niečo zlé. K tomu nás v živote vedú isté okolnosti, aby sme spochybňovali všetko okolo nás, a na všetkom tendenčne nachádzali určité nedostatky, a podobne. Je to ale žiadúce? V každom svetle nejaký tieň, a v čase dobra akúsi pochybnosť, ktorá celkom isto môže narušiť akési štruktúry. je to na niečo dobré? ktovie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár