Veľmi obšírna téma, ktorú chcem napísať teraz do článku skutočne len v krátkosti, ponúkam to ako môj pohľad po prečítaní a povzbudení jednej pisateľky na tomto portáli.

Nie nie, dcéra moja hagelsag by som povedal to vystihol presne. píšeš že strach ťa ovláda niekoľko rokov. no pozri, ja mám tridsať, a ak sa mam pozrieť reálnymi očami na svet ako keď sa vcítim do tvojej situácii, ktorú aj tak nepoznám, tak myslím si že ak máš 17 rokov, študuješ, ak si pri telesnom a duševnom zdraví, ak máš oboch rodičov, a mohol by som dalej menovať... pozri, ja ti to poviem asi takto, skús si to teraz takto predstaviť... 

Váž si tie chvíle, niektoré momenty sú proste neopakovateľné. zlyhajú mnohí, to je normálne. vieš. vysvetlím ti to inak. mýliť sa je ľudské, to možno poznáš, ale odpúšťať je božské. Človek sa bojí len vtedy, keď má na to opodstatnenie. ja som nikdy neodmietol pomoc druhého, ba často som to vyhľadával a spomocou iných, ktorých mi Boh poslal do cesty som vstal a postavil sa na nohy. každý máme svoje problémy, neboj. na to sme tu, aby sme si predsa pomohli. spomeń si na piesen od skupiny kollárovci... fantastickí su odporučam. tam sa spieva v piesni Tíško šepkám ti do dlaní, takáto pasáž...." veď tá láska taká býva, často v sebe bolesť skrýva...." atď. nádherná pieseň, v aute keď idem vždy si to dám na plné pecky. najprv prijmi seba samého aká si, a potom sa predstav druhým....

Chcel by som toľko povedať, že neexistuje človek, ktorý nepociťuje strach. Žiaľ, strach je prirodzená súčasť života, ktorá nie celkom priaznivo pôsobi jednak na ľudský organizmus a za druhé na ľudskú psychiku, to hádam vie každý.

Pamätám sa na obdobie, kedy každým dňom som si myslel, ako nepoviem konkrétne, neviem sa ešte tak dostatočne otvoriť, predsa len každý máme tie svoje pomyslené trináste komnaty, ktoré proste niekedy aj celé tie roky drží v tajnosti a nechce sa proste dobre pre druhých otvoriť,

Zistil som postupom rokov, ale na toto všetko som skutočne musel dozrieť, nešlo to len tak, automaticky, zo dňa na deň. že musel som si čímsi prejsť, aby som zistil, že mnohé veci sa udiali tak, ako sa udiali, a nabral som len skúsenosti.

Momentálne azda neprejde deň, kedy neriešim niečo, čo nie je celkom príjemné, ale snažím to vidieť v tom pozitívnom svetle, a nepripúšťať si to, snažím sa nejako zabudnúť.

Isto neviem, čo konkrétne prežívaš, pretože si to napísala dosť všeobecne a sú samozrejme situácie, kde človek len čosi načrtne, a otvorí sa až postupne. Povzbudzujem ťa, aby si sa nebála otvoriť, pretože nikto ťa nechce vysmiať, a nakoniec aj sú tu mnohí, ktorí majú záujem pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.

Mám rád otvorených ľudí, a nie povrchných, ktorí len čosi naznačia, a potom to zahovoria. Buď to človeka trápi, alebo nie. Buď chceme riešiť nejaký problém, alebo to problém možno ani nie je, alebo je tu ďalšia možnosť, že človek nemá prvotnú odvahu čosi povedať, pretože si myslí, že bude vysmievaný, zosmiešnený, človeku vtedy hneď klesne sebavedomie a totálne ho to zníži k zemi, a bude cítiť nepríjemné vplyvy nejakej depresie, nejakej úzkosti, ktorá si zaslúži pozornosť, a treba to skutočne riešiť.

Vieš, skutok duchovného milosrdenstva mi napríklad káže, vymenuje ti áno, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať a podobne. 

Skús sa teraz tak v krátkosti a v tichosti, ak si kdesi, a podobne, nad týmto zamyslieť, čo som v predchádzajúcom odseku vymenoval, a predstav si svoju situáciu a polož si niekoľko otázok.

Kde sa nachádzam teraz ja. V akom stave? Aké je moje rozpoloženie, a o koho sa môže napríklad v súčasnosti pri mojich otázkach aj skutočne oprieť.

Strach je tu len preto, aby nás vnútorne duševne zotročoval, aby sme sa neustále obzerali, aby sme boli v strehu, ak niekto po nás ide. Strach by som skutočne mohol pomenovať, ak mám byť osobný, akože je to  prejav nedôvery jednak voči sebe, že si človek neverí, málo si dôveruje, a málo sa chce otvoriť a je neprístupný v očiach iných. V skratke asi toľko, že že človek proste sa musí vyrozprávať, aby skutočne odkryl kúsok zo seba, a ešte lepšie je, keď sa naozaj ktosi nájde, kto chce reálne pomôcť, a nie je len to nejaký zvedavec, nejaký akokeby detektív, ktorý sa proste v cudzích citových trápeniach len vyžíva, aby napokon ten človek vyšiel na smiech, a podobne.

Na záver by som ti napísal toľkoto v mojom komentári pre teba. Povzbudzujem ťa. Každý človek je jedinečný a každý má nejaké poslanie. Toto všetko ber ako skúšku, pretože len takto človek neskoršie v budúcnosti dokáže morálne, duchovne, a duševne vyzrieť a aj obstáť. Nie je to samozrejme jednoduché, uvedomujem si to aj ja, inak by som to takto azda ani nenapísal. 

A ešte čosi úplne na záver moje myšlienky v krátkosti. Strach je prejav nedôvery jednak voči Bohu, ale je to otvorenie sa človeka do ešte väčších depresíí a nejakých citových rozpoložení, v ktorých ten dotyčný človek cíti len samotu, často aj prázdnotu a nevidí perspektívu do budúcna.

 Blog
Komentuj
 fotka
petuska11111  28. 3. 2017 15:08
"Strach je prejav nedôvery jednak voči Bohu, ale je to otvorenie sa človeka do ešte väčších depresíí a nejakých citových rozpoložení, v ktorých ten dotyčný človek cíti len samotu, často aj prázdnotu a nevidí perspektívu do budúcna."

First of all, som openminded a tvoju vieru ti neberiem, ale Boh mi naozaj s mojim strachom nepomôže. Ja sa ho potrebujem zbaviť, nie prosiť nehmotných duchov o to, aby mi so strachom pomohli.

"ale je to otvorenie sa človeka do ešte väčších depresíí a nejakých citových rozpoložení, v ktorých ten dotyčný človek cíti len samotu, často aj prázdnotu a nevidí perspektívu do budúcna."- Ak si strach neuvedomím, nebudem voči nemu môcť bojovať. To, že sa budem tváriť, že tu nie je ma rozhádže ešte viac, pretože ja viem, že je a viem, prečo vznikol. A ver mi, že nie si prvý ani posledný človek, ktorého môj strach "zaujal". Ja chápem, že sa mi snažíš istým spôsobom pomôcť, ale tým, že mi povieš "odpusti samej sebe, nájdi Boha" alebo "zabudni na strach" nič nevyrieši.

Nechcem ľútosť a nechcem ani žiadne skúšky či prijatie strachu. Chcem sa ho vedieť zbaviť a až sa nabudúce dostanem do situácie, ktorej by som sa kedysi bála, tak ma už neovládne. Jednoducho tam nebude. Nie prosením, nie tolerovaním strachu ani mindfuck-mi. Jednoducho ho nemať, tak ako ostatní ľudia. Alebo aspoň nie v takej intenzivite.
 fotka
vreskot000  28. 3. 2017 17:53
práveže vyrieši mne pomohol veľmi. hm. keby som ti opísal, ako sa mi v istom okamihu darilo práve vtedy, ked som totálne nič nemal. a potom to prišlo. len na všetko treba čas.
 fotka
vreskot000  28. 3. 2017 17:56
Boh ti práveže pomože. jediné kto ti nepomože su možno tvoji priatelia a podobne. ver mi. len mnohí tomu nechcú veriť preto sa majú tak ako sa majú. nehmotní duchovia su aj démoni ktori ta možno ovládajú a zotročuju. Každý má nejaké pokušenia. len možno ešte tomu nerozumieš. azdalen v skratke.... dobre, je to tvoj život, ale každý pociťuje strach. normálna vec! možno si sa chcela len vypísať a podobne.... ale ked si to nechcela riešiť prečo si to písala. ja som to chcel takto napísať, pretože v MOJOM blogu opisujem práveže v drvivej väčšine MOJE pocity. teda preniesol som si, ako by som to možno riešil aj ja... nič viac nič menejg
 fotka
petuska11111  28. 3. 2017 18:05
Chceš mi povedať, že niekto, kto prakticky ani neexistuje mi pomôže, ale priatelia, ktorý so mnou trávia čas a reálne s nimi môžem komunikovať mi nepomôžu?! Nebuď naivný, toto nedáva zmysel.

Nikto nevravel, že to riešiť nechcem, alebo sa tomu vyhýbam. Napísala som ten blog, aby som to nedusila v sebe a možno našla rady ľudí, ktorí to tiež prežívajú. Nie aby mi niekto vravel, že mi pomôže neviditeľný duch, ktorý mi nijak konkrétne pomôcť nemôže. Prosením "boha" o pomoc nič nezískam. Mňa zrazu neosvieti len preto, že som sa trikrát pomodlila a zrazu budem bez strachu. Takto to nefunguje a nikdy nefungovalo. Čím skôr sa s tým zmieriš, tým lepšie to pre teba bude. Môj strach si musím vyriešiť sama a prosením nadprirodzenej bytosti sa to naozaj nevyrieši. Sorry not sorry
 fotka
petuska11111  28. 3. 2017 18:07
A btw, ak chceš, aby som tvoju reakciu videla, tak ma otaguj.
 fotka
vreskot000  28. 3. 2017 18:14
kto prakticky neexistuje? posudzovať existenciu Boha podľa tvojho zmýšľania je dosť plytké, pretože mne Boh pomáha a dosiahol som s Božou pomocou! nie s inou, ale Božou pomocou veci, o ktorých ty nemáš šajnu. vlastním také veci, ktoré možno nedosiahneš nikdy. mám krásne auto, mám všetko čo potrebujem. mám prácu, mám všetko. a vieš prečo? Lebo nepindám hlúposti, že mi nepomože imaginárny Boh--- podľa teba, lebo ja v neho verím. a mne pomohol. a s JEHO pomocou, som dosiahol také úspechy, ktoré možno nedokázeš ty nikdy. Mojim cieľom je nie je ťa vysmiať, ale povedať, akí úbohí sú ľudia, ktorí neveria v Boha, to ešte ujde, ale odmietajú akukolvek duchovnú stránku.
 fotka
petuska11111  28. 3. 2017 18:34
Máš krásne auto, prácu a všetko čo potrebuješ pre to, lebo si to chcel, šiel si si za tým a niečo pre to urobil. Nie preto, že si o to poprosil Boha. Boh ti neposlal životopis do firmy, ani ti to auto nezaplatil. Ja nevysmievam tvoju vieru, len sa ti snažím vysvetliť, že to, čo máš a čo si dosiahol bola zásluha tvoje práce, nie modlitieb. Neodmietam duchovnú stránku, iba tvoj naivný názor, že si všetko dosiahol zásluhou Boha.

Ty môj názor berieš ako hlúposť bez toho, aby si sa nad ním zamyslel ale aj tak povieš, že tvojim cieľom nie je ma vysmiať. Nemyslíš, že je to trochu pokrytecké a arogantné? Ja sa nesnažím zosmiešniť tvoju vieru, len ti vysvetliť, že keby nebolo tvojej vlastnej iniciatívy, tak by si nemal nič a je jedno, v koho by si veril. To je stále pozitívna alebo skôr neutrálna myšlienka. No to, že ty tvrdíš, že niektoré veci možno nedosiahnem nikdy a vlastne sa tým povyšuješ znie veľmi negatívne a z tvojej strany pokrytecky.
 fotka
vreskot000  28. 3. 2017 18:42
neberiem ako hlupost nie nie.... isto nie... nedovolil by som si niečim kohosi uraziť isto nie.... ak si to tak pochopila, odpusť mi prosím ťa... to ber ako konštatovanie nie ako výčitka.
10 
 fotka
marcello1111  29. 3. 2017 21:19
@petuska11111
Peťuška ty máš v skutočnosti naozaj 17 rokov ako uvádzaš?
11 
 fotka
petuska11111  29. 3. 2017 21:22
@marcello1111 áno, bohužiaľ mám.
12 
 fotka
vreskot000  29. 3. 2017 21:36
peťuška, vieš.... ja ti to vysvetlím takto. keď budeš mať toľko rokov čo ja a preskáčeš si to, čo som si preskákal ja, a stále samozrejme bojujem, a aj prehrávam, potom pochopíš čosom ti napísal. samozrejme na také čosi je potrebné mať večšiu vieru a dôveru, ktorú absolútne nemás. ako v dobrom. zle ti nechcem určite. čosi si napísala, a keď som ti ponúkol moj pohľad... nič viac len moj, staviaš sa na zadné. ejha! pozor! vieš... napomenutie síce padne možno zle, ale jej účinky sú sladké. to pochopíš ked budeš staršia
14 
 fotka
petuska11111  29. 3. 2017 22:01
@vreskot000 to nie je napomenutie, ale vtĺkanie myšlienok do hlavy. Možno to nemyslíš zle, ale vedz, že na to určite ideš zlým systémom. Možno sme sa len nepochopili.

@marcello1111 veď si ma ešte pred dvoma mesiacmi preklínal, že nepoznám Boha a skončím v pekle len za to, že som mala na istú vec iný názor, ako ty. Tak načo teraz toľko lásky a podpory?
15 
 fotka
petuska11111  29. 3. 2017 22:05
@vreskot000 @marcello1111 to, že niečo funguje vám neznamená, že to tak musí fungovať aj ostatným. A je to úplne v poriadku. Ale každý si musí nájsť vlastnú cestu, či už pomocou viery alebo bez nej.
16 
 fotka
marcello1111  29. 3. 2017 22:05
@petuska11111
vidíš a o tom som písal, modlitba ma zázračnú moc...

a to peklo fakt existuje, nikomu ho neprajem a ani tebe... a preklínať som ťa určite nepreklínal, to je sakramenský nebezpečné...
17 
 fotka
vreskot000  29. 3. 2017 22:06
ja ti tvoj názor neberiem, ale keď budeš staršia pochopíš mnohé súvislosti.
Napíš svoj komentár