No musím ti povedať, že vo viacerých veciach s tebou nesúhlasím, to však samozrejme neznamená že mám patent na pravdu. takže..
Píšeš napríklad, ak môžem teda ťa citovať... Mám chuť kričať na ľudí akí sú plytkí, nezaujímaví a úplne na hovno. Vždy som sa cítil nadradene. Myslím, že mám pohŕdanie v krvi.
Ľudia sú plytkí, nezaujímaví. Áno je to pravda. Najmä takí, ktorí nikdy nič podstatné v živote nedosiahli, lebo sa o to nesnažia. viacerí máme zakomponovanú predstavu, že treba mi ísť jedine na osem hodín do práce, a po práce do noci pozerať internet alebo televíziu.
Ja som sa napríklad asi osem rokov, v súčasnosti nie, navštevoval intelektuálne debaty, chodil som na biblický krúžok. ako veriaci kresťan katolík musím zdôrazniť, že to boli moje najkrajšie roky v mojom živote, kde som si prehĺbil vedomosti z biblickej teológie, písma svätého, kde som si rozšíril obzor poznania právd biblie, kde som sa učil pasáže spolu s biblickými súradnicami, a najmä, učil som sa vnímať veci hĺbkovo, podstatne, do podstaty veci, nie povrchne, akosi pokrytecky, akosi na spôsob suchého skonštatovania, ale vždy som proste hľadal, kde je pravda.
Je síce namieste otázka, či to človeka nezaťažuje.... ale to je uhol pohľadu. Ďalej. Človek, ktorý túži byť milovaný a obdivovaný, je síce ľudské, a prirodzené, ale mne tam zaváňa mierny typ hendikepovaného človeka, ktorému proste čosi chýba, a potrebuje pocit uznania a prejavu.
Napríklad mne osobne nechýba v práci nik a nič. Nepotrebujem aby ma niekto uznával ,a nemám potrebu písať, koľko zarobím a čo všetko vlastním. Je úplne jedno, čo máš... všetko je subjektívny pocit. To, čo pociťuješ ty ako dôležité, pre mňa to môže pôsobiť smiešne, a možno aj trápne.
To, čo považuješ ty ako priorita, alebo ja, teba, alebo mne ( v obrátenom garde) to budeš nanájvyš považovať za akúsi zbytočnosť, resp, za čosi, čo síce môže byť podstatné, a dôležité, ale nie natoľko, aby som to povýšil na piedestál hodnôt. práve toto je tajomstvo hlbky a poznania ľudskej osobnosti, ktorá práve tkvie v tom, že každý sme iní, a nikdy nebudeme v ničom rovnakí.
Mnohí sa túžia vymaniť práve z tohoto konceptu, avšak čím viac sa o to snažia, tým viac... paradoxne, sa chcú podobať svojím idolom alebo práve opačne. tým viac sa chcú podobať svojím protivníkom, aby im čosi... neviem presne čo, dokázali. Svedčí to o duchovnej a duševnej miernej "zaostalosti" avšak nie z akéhosi psychologického hľadiska, ale z hľadiska akejsi nemožnosti, ktorá nás robí na niečom, alebo na niekom zavislí to nezdravej miery. My všetci v podstate sme od seba závislí, pretože človek s druhým človekom tvorí spoločenstvo. 1+1 osoba už teda tvorí spoločenstvo.
Záverom chcem toľkoto ešte napísať. Nie je sám, nie je samotár, má aspoň niekoho na zdieľanie hodnôt, ktoré prirodzene túžia byť kýmsi deliteľné, a vytvárať v tomto svete akýsi podiel. a druhá vec, píšeš o kresťanoch....ZAPADNÚŤ, BYŤ VNÍMANÝ V PRIAZNIVOM SVETLE, a doplnil by som po svojom, ale z tvojho uhla pohľadu, podobne ako to, čo majú vsugerované všetci ateisti, že kresťania sú tupí ľudia, ktorí poslušne počúvajú bez možnosti kritického myslenia. To nie je pravda!
Ako kresťan katolík s tým vonkoncom nesúhlasím, pretože všade existuje mať správny názor, avšak vieš, čo je dané, to je dané, a to sa meniť nemôže. A je na tebe, či niečo prijmeš, alebo neprijmeš. Druhá vec. na strednej som si obľúbil anglickú a francúzku literatúru. spýtaj sa niekoho, čo obsahovo a tematicky koho zaujalo, a čo naposledy si prečítal, okrem nejakých časopisov, myslím knihy. málokto niečo. toto je obraz spoločnosti, ktorý nepotrebuje vedieť akési intelektuálne vedomosti, ale si robí čo chce. TO, čo si kto zasial, to bude žať.... toľko som ti chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár