Predsa by som pridal ešte tretí článok k tejto rozobratej tematike, pripadá mi to, alebo považujem to stále ešte akési neukončené, a je dosť možné, že sa k tomu azda vrátim, neviem sám, ale na písaní mám najradšej, že proste existuje napríklad nejaká cesta, po ktorej sa dá dopracovať mnohorakými spôsobmi. A toto využívam pri písaní niekoľkodielnych mojich článkov. V dnešnom sobotnom blogu teda opätovne by som sa pristavil pri tejto tematike, a niečo ešte k tomu v krákosti napísal a takto nad týmto pouvažoval.

Ako by som to asi napísal. Cesta k akémusi úspechu vieme sami veľmi dobre možno aj na sebe, prechádza pomedzi mnohé prekážky a úskalia. To je pomerne známa myšlienka. Ja by som to teraz zobral akosi z opačnej strany.

Pokiaľ máme nejaké dlhodobé sny, obyčajne je to niečo, na čom treba popracovať dlhodobejšie. Teda vynecháme aspekt akejsi, nazvem to kvalitnej, kvalifikovanej prípravy, a pomenoval by som ho zámerne opačne, aspekt kvantifkovanej prípravy. To znamená, že potrebujem množstvo čohosi, čo nemám, aby na základe istých vonkajších prejavov som to vedel spracovať do kvality. je to niečo podobné, ako napríklad vyrábate napríklad nábytok.

Darmo budeme diskutovať, že kvalitné nábytky sú napríklad z neviem akého dreva. Sortiment je pomerne široký, a je si z čoho vyberať. Samozrejme tá kvalita sa predsa len prejaví, napríklad na kvalitnej opracovanosti, kedy je nejaký materiál azda cielene vystavený napríklad primeranej, výrobnej záťaži, aby sa napokon v danom teste ukázalo, či dokáže v nejakých náročných podmienkach vôbec obstáť, a či má skutočne tú akúsi morálnu hodnotu, za čo sa to považuje. mnoho ľudí dáva na značky, na akési overené rady, ale málokto sa riadi rozumom, že niečo potrebujem z dlhodobého perspektívneho hľadiska, a potrebujem, aby vec slúžila v prvom rade mne, a nie aby ja som slúžil veci.

Podstata ale je, či máme čohosi reálne na výber, a my si to vyberieme. My si proste cielene akosi vyselektujeme, čo sa nám hodí, čo nám vyhovuje, a čo nám napríklad prekáža, to sa postupne snažíme akosi odstrániť.

Ako som spomínal v predposlednom odstavci, stáva sa nám pravý opak. My slúžime, nanešťastie veci. My slúžime tým bezduchým a neživým predmetom, a častokrát sa správame vo vzťahu k užívaniu čohosi, ako keby sme od toho nie že priamo záviseli, ale ako keby to bolo niečo, čo je rovnocenné pre nás, ba čo viac, ako keby nás to akosi prekračovalo, a pozerali sa na to akosi nadčasovo. Že teda iná alternatíva ani neexistuje, pretože tá vec bola napríklad materiálne drahá, stála pomerne nemalé finančné prostriedky, cielene musí vydržať o čosi viac, ako píšu napríklad v záručnom liste. To ešte prirodzene chápem, že človek musí dbať aj o to, aby si veci šanoval, a aby šetrne zaobchádzal s nimi, možno aj vo vzťahu priamo k životnému prostrediu, čo je taktiež nezanedbateľné. 

Napríklad ak sa v nejakej práci trebárs poškodí stroj, obyčajne tí horní majú pravda plnú hlavu smútku, ako to opraviť, ako to servisovať, či to je možné priamo u nich, alebo musia objednať akéhosi dodávateľa tej služby, od ktorého by teda akúsi službu by potrebovali si vyžiadať. Variánt je relatívne dosť.

Lenže neberieme to, keď vidíme, že cesta niekoho za úspechom je plná prekážok, a človek niekedy tendenčne sa vyslovene teší z neúspechu človeka. Kedy vníma kohosi napríklad ako akúsi konkurenciu a priamu prekážku k plneniu svojich snov, svojho možno kariérneho postupu, možno lepšieho uplatnenia, než mám doteraz.

Záverom poviem toľko, že človek niekedy aj neúspechy nutne musí brať ako súčasť života, a nevenovať im prílišnú pozornosť. Myslím si, že nikto nie je natoľko úspešný, aby nikdy neúspech nezažil v jeho najrozličnejšej podobe.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár