Vonku napríklad dosť prší. Dnes nebol celkom vydarený deň, ale napriek tomu sa pozerám s nádejou do blízkej budúcnosti. O tej vzdialenej sa mi nechce uvažovať, nakoľko človek nevie ešte koľko bude žiť. To je aspekt, nad ktorým mnohí neuvažujú len si užívajú akože život. Užívať si život nejakým sebe vlastným spôsobom je ťažko definovať a nazvať, pretože to, čo niečo považuje možno za prácu, niekto to považuje za relax. To, čo niekto vyslovene neznáša, v rozličných oblastiach života, niekto to môže priam zbožňovať. Medzi jeden z mnohých faktorov tu zohráva osobný pohľad na skutočnosť a tiež fakt, ako sa pozeráme na úspechy, alebo prípadné neúspechy v našom živote.
Už poznáme tie debaty, že aj neúspech človeka môže kdesi pozdvihnúť, tam, kde predtým nebol, pretože nepotreboval sa do onoho času, kedy niečo nastalo dôležité a výnimočné, niečím sa zaoberať, alebo zaťažovať. Pokiaľ človek ešte neprežil zopár skúseností, ktoré ho jednoznačne posunú kdesi vpred, má relatívne málo rokov, je mladý, neskúsený, ťažko od neho očakávať napríklad konštruktívnu radu. Nechcem povedať, že je to nemožné, ale pokiaľ človek nezažije hraničnú situáciu, ktorú musí zvládnuť, vyriešiť jedine on, asi ťažko o niečom má poňatia, o čo teda vlastne ide. Asi ťažko niekto takýto bude rozprávať napríklad zo svojich vlastných skúseností, ktoré nemá vôbec. Nemá ich preto, lebo všetko mal ako na podnose, a nemusel sa ničím zaoberať.
A poznal som zopár, alebo, príklad, jedného bezstarostného človeka, v mojej blízkosti, ktorý už nie je medzi nami, spáchal samovraždu. Ono sa mi ťažko píše o tejto skutočnosti, nakoľko nemôžem uveriť tomu, že už je tomu 13 rokov. To je dosť dlhý čas, aby na to niekto možno zabudol, alebo aby táto skutočnosť akosi postupne splynula, akosi sa stratila do neznáma, a človek keď sa o tomto aj rozpráva, ako keby to bola celkom samozrejmá vec, že niečo také sa stalo. Že niekoho postihol taký osud, a podobne, z ktorého sa nedokázal vlastnými silami vymotať, a nikto mu v danej chvíli azda nerozumel. Takýchto prípadov je nanešťastie mnoho, a koľko ich azda do budúcnosti bude. To snáď nedokáže predpovedať nikto, bodaj by sa už nič podobné nevyskytlo.
Ja by som tento blog prepojil ideovo s blogmi, ktoré mali nadpis skutočná sloboda. Je ťažko definovať čo je to skutočná sloboda. Zámerne som sa vyhol filozofickému pojmu dokonalá sloboda, pretože dokonalá sloboda v intenciách ľudského rozumu azda je veľmi ťažké si predstaviť, pretože ho plne presahuje. Málokto nad tým bude aj azda uvažovať.
Málokto bude nad tým uvažovať, pretože samozrejme načo by uvažoval. Načo by uvažoval, keď má všetko. Keď má internet, keď si vie četovať na niektorých portáloch, kedy možno hockomu zavolá, a je mu poblízku v jeho okolí a podobne. Všetko toto azda pominie v momente, kedy už dotyčný nebude poblízku v okolí, a pre človeka nastane akási nová realita a inakosť.
Záverom ešte poviem azda toľko, že jedna cesta spomedzi mnohých ciest je taká, že čím skôr si človek zvykne napríklad na samotu, možno aj osamotenosť, tým lepšie. Možno toto dotyčný potrebuje, proste zvyknúť si na niečo, čo mu možno otvorí oči pre skutočnosť, a prestane sa zaoberať niečím, čo bolo v minulosti, čo možno ani reálne neexistuje, a čo si myslí len on. Človek ktorý prežije čosi hraničné, si obvykle predstavuje aj v iných situáciách podobné pocity, ktoré sa mu vynoria práve v spojitosti s nejakou udalosťou, na ktorú nerád spomína, ale možno práve preto sa dostal myšlienkovo niekde inde.
A sú nepoučiteľní, ktorí sa nepoučia, a nikdy sa nikam nepohnú, budú vždy nadávať na to, čo by bolo keby bolo, nič pre seba nespravia. Vyjdi zo svojho tieňa a začni na sebe pracovať kým je čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár