V spleti rozličných životných situácii, kde človek sa musí nutne rýchlo, flexibilne rozhodovať, zareagovať, prispôsobovať a prispôsobiť sa rozličným požiadavkám, parametrom, normám, to, čo proste od nás ktosi v rámci spoločnosti vyžaduje, alebo očakáva, rozhodujú okrem určitých pravidiel, ktoré proste treba v zásade dodržiavať, isté normy, ktoré treba jednak splniť, alebo pri šikovnej práci možno vykonať stanovený nadpočet, aj keď to od nás azda nikto nežiadal ani z hľadiska plnení akejsi normy a podobne. O čo teda konkrétne ide.
Určitým parametrom, ktorý je potrebný z hľadiska východiskovej situácie sú vždy naše možnosti, schopnosti, ale aj nemožnosti, alebo neschopnosti. Napríklad pri pracovnom pohovore, už pri podávaní inzerátu akosi prirodzene máme vnímať aj naše osobnostné predpoklady, proste či na to máme, alebo nemáme.
Ja si zas myslím, že je to uvedené dosť drasticky a surovo. Nik nemá právo povedať niečo také, či na to máš, alebo na to nemáš. Niečo také v profesionálnom živote, pracovnom alebo študijnom by sa nemalo stať. Je pravda, že človek by mal odhadnúť svoje možnosti, avšak usilovnosťou a osobnou vytrvalosťou sa dá prekonať nejedna prekážka. Problém je tu vo vnímaní.
Ak prekážku vnímam ako nepríjemnosť, ktorej by som sa najradšej bez bližšieho riešenia a vysvetlenia, pohľadu na konkrétny problém vyhol ako sa hovorí v prísloví širokým oblúkom, svedčí to o mojej slabej vytrvalosti, a ďalších nedokonalostí. Ak by som mohol ešte v niečom vymenovať, bolo by to ako nestálosť. Teda to je pojem, ktorý sa definuje ako čosi, kde človek skúša niekoľko možností v rade za sebou, alebo naraz, ale stále sa nedokáže rozhodovať a konečne sa rozhodnúť. Použil by som azda vyslovene pojem, je neschopný sa samostatne rozhodnúť v primeranej miere, ako by mal podľa osobnostných, osobných, alebo všeobecných očakávaní primerane prijať tie výzvy a zvládnuť ich.
Takto sa buduje a zvyšuje sebavedomie. Mnohí si myslia, že tí čo majú nadostač sebavedomia sú v podstate riskantní a neopatrní kaskadéri, ktorí hazardujú s niečím, čo má v spoločnosti veľkú, alebo azda najväčšiu cenu. Hazardujú a riskujú neraz aj so svojimi životmi a to celkom zbytočne. Zbytočne vystavia svoje zdravie a životy na nejaké citeľné nebezpečenstvo, kde človek nemusí mať znalosť čosi odhadnúť vopred so zdarným koncom.
Tomuto sa nehovorí sebavedomie, a predsa sa tak často a druhí radi do toho púšťajú. Púšťajú sa do toho radi, často preto, aby svoju osobu vystavili na obdivovanie, na tlieskanie. Chcú sa dožadovať akéhosi uznania, ktoré oni sami pre svoj život potrebujú. V živote sa to proste stáva, že človek, ktorému akosi z prirodzenosti, nejakej danosti chýba, to čo, ako sa hovorí nedostal do vienka, v živote si to potrebuje čímsi primeraným, alebo neprimeraným nahradiť, alebo aspoň akosi čiastočne vykompenzovať.
Čo napíšem záverom tohoto článku. Takto sa sebavedomie v zásade nezvyšuje. Je smutné, že mnohí nepremyslene vystavujú takpovediac na obdiv viac svoje neznalosti, nevedomosti, azda až neschopnosti, miesto toho, aby tak konali úplne opačne. V súvislosti s tým ma napadlo vtipné poznamenanie, čo som kedysi spomínal. Aj my si vyberáme niekedy omylom medzi dvoma možnostiami nie to, čo by sme chceli si slobodne zvoliť, ale práve naopak, to čo nám chýba, aby sme to doplnili. A tak mnohí si zvyšujú svoje ego akousi pretvárkou, falošnosťou, klamstvom a sebaklamom, len preto, aby nevyšli na smiech pred ostatnými, a zaprú všetko to dobré, hodnotné a pozitívne, čo kedysi spolu budovali. Zamyslite sa nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár