V krátkosti som si predsa len preklikal ešte na moje staršie články, konkrétne na jeden, ktorý som pridal minulý rok v máji, a bol to posledý  sedemdielnej série článkov s názvom, dá sa dobrom konať zlo. Vonka je celkom daždivé počasie, ale aj to treba pravda. 

V tom článku som spomenul, že pyšný človek len predsiera záujem o druhého človeka, a nie je tomu skutočne tak. Ak to človek totižto zbadá, obyčajne ho naplní raz taká miera smútku, než to pociťoval do onoho času. Ale na druhej strane taktiež sa môže stať, že na niečo prišiel, niečo vytušil, niečo nové zase zistil, čo mu možno otvorilo oči a pozrel sa na niečo z iného uhla pohľadu, a jednak pozrel sa možno na správny smer. doteraz ho azda len hľadal, teraz ho našiel. Ako to myslím sa pokúsim povedať v riadkoch nižšie.

Človek v nejakej nepriazni môže mať tendenciu všetko vidieť v tmavých farbách. Obyčajne je to horšie, pokiaľ ten človek je realista, teda veci vidí skôr reálne, také, aké sú, a vie teda odhadnúť na základe svojich skúseností, či sa veci vyvíjajú pozitívne, smerom dopredu, alebo negatívne, a musí nájsť riešenie pre svoju situáciu v ktorej sa ocitol. Alebo ten človek nie je realista, a ešte si to celkom možno ani neuvedomuje, a preferuje bezstarostný život, napriek tomu, že jasne cíti akýsi deficit niečoho, čo ho postretlo, celkom to aj vníma, ale myslí si, že dá sa to predsa len uhrať, hoci šanca je azda minimálna.

Ale potom keď nastane situácia, ťažko zaženie myšlienku na zlo. Človeka trápia niekedy mnohé veci, na ktoré si nevie nájsť odpoveď. A možno sa aj kadekoho pýta, ale tí to vnímajú niekedy ako otravovanie, a častokrát takého človek odbijú s tým, aby s tým proste prestal. Nastane situácia, že buď mu poskytli dobrú inšpiráciu, buď mu priamo poradili, alebo v tej osobnej rade sa skrýva niečo také, že im má dať pokoj, nemá ich zaťažovať. 

To je typický príklad falošných ľudí, s ktorými sa dovtedy dá vychádzať zadobre, pokiaľ sa zadobre vychádzať dá. Akékoľvek vybočenie zo situácie to vie predsa poriadne skomplikovať a naštrbiť vzťahy, možno už beztak naštrbené, a prehĺbiť do polohy takej, že v človeku sa prejavuje nedôvera v dobro, v priateľstvo, začne pochybovať o veciach, v ktorých si bol do onoho času ešte istý, neverí si tam, kde si ešte veril, a v najhoršom prípade je to situácia, kedy všetko to okolo seba začne považovať za akýsi prelud, klam, a nie skutočnosť. A v podstate je to aj pravda. 

Aj v literárnych príbehoch, najmä románoch je ústredná postava vždy akýsi človek, ktorý sa snaží naprávať krivdy, zahnať myšlienky na zlo, vniesť pozitívum, lásku, porozumenie, priateľstvo tam, kde tieto atribúty absentujú, a predsa nie vždy sa mu darí, a nie je vždy úspešný.

Ak sa na to pozrieme z dejovej línie pohľadom ostatných postavičiek v danom románe, vidíme ho ako neúspešného,  niekedy neohrabaného, možno aj opusteného, alebo vykresleného ako samotára, ktorý je osamotený, a možno túži po spoločnosti, kde je predovšetkým pravda, láska, kde je priateľstvo, a dá sa pozitívne jednak myslieť, a oplatí sa v takej spoločnosti aj žiť. Možno ako naivného, ale ak sa na to pozrieme ako pozorný čitateľ, a ja mám literatúru, najmä realistickú, lebo svojou filozofiou a poslostvom mi je najbližšia, vieme sa niekedy vžiť do tých postáv, a niekedy sami seba nachádzame v nich. A vtedy ho nevidíme ako neúspešného, a človek je opatrný v kritickom pohľade, pretože vie, že naozaj toto je realita, s ktorou sa stretávame niekedy dennodenne, a toto, čo čítame, pokiaľ to človeka baví, vie, že toto je naozaj život, a vykreslený s takýmito skutočnosťami, a ne ilúziami.

Čo poviem záverom. Nie je jednoduché zahnať myšlienky na zlo, najmä ak človek cíti oprávenú srdnatosť predovšetkým voči situácii, ktorá nastala, možno nie až tak konkrétne k nejakému človeku. Azda čas vylieči a dokáže vyliečiť všetky tieto rany. Toľkoto som chcel napísať.

 Blog
Komentuj
 fotka
riddler  23. 6. 2019 19:52
A možno je čas prestať ich zaháňať, vypustiť ich zo zamknutej truhlice a dať im priestor. Čas už žiadne rany nelieči, len vytvára dalšie, je potrebné postaviť sa na odpor.
 fotka
vreskot000  23. 6. 2019 20:09
@riddler vďaka za tvoj pohľad!
 fotka
marcello1111  23. 6. 2019 22:56
@poke
odpadol si od Boha, zradil si ho ako Judáš Iškariotský a teraz sa ideš sťažovať na Vreskota a jeho blogy?!
ty by si nedokázal take niečo napísať nikdy v živote...
si chodiaci posadnutý problém, zrelý pre exorcistu...

čo je najhoršie, že u teba sa to bude stupňovať natoľko až budeš dohnaný diablom, ktorý riadi tvoj život k niečomu neskutočne zlému ....

ono ten tvoj život aj tak vypadá....
škoda každej duše, ktorá plače v tele človeka za svojim Stvoriteľom....
Napíš svoj komentár