Dobre. Dnes by som chcel pokračovať tretím článkom, dnes pravdepodobne opätovne ich pridám ešte niekoľko, aby som sa nenudil, a teda sa zamyslím nad možnosťami, ako teda mám zahnať myšlienky na zlo.
Zahnať myšlienku na zlo je značne komplikovaná možnosť, pretože nie každému sa to darí. Ako na to, a čo asi, aké metódy teda treba použiť.
Včera keď som po náročnom týždni prišiel domov, využil som možnosť, a využijem ju aj teraz, ešte nie hneď, ale podvečer, išiel som sa hneď bicyklovať, a naozaj padlo mi veľmi dobre. Bolo to príjemné, a naozaj, aj keď som potom akosi spätne si rekapituloval isté záležitosti, naozaj je na všetko potrebné akýsi uhol pohľadu, aby sme mohli sa na mnohé záležitosti pozrieť nie jednostranne, ale práve naopak, aby sme sa na danú záležitosť pozreli komplexne, práve kôli jednak konfliktu záujmov, a kôli nestrannosti a profesionalite prístupu.
Mnohí z nás sme jednostaj z niečoho znechutení. A musíme si teda aj naozaj priznať, že človeka to zaťažuje. Náhodou sa proste niečo stane, a človek je hneď rozladený. Stáva sa, že človek sa ozaj do niečoho púšťa s akýmsi entuziazmom, pretože má dobrý úmysel, chce niečo dobré, užitočné, prospešné vykonať, ale vždy sa nájde nejaký element, čo môže skaziť jednak náladu človeku, alebo akýsi dobrý dojem z danej práci. Nemusí to samozrejme znamenať len ohľadom práci, alebo ohľadom akéhosi vzdelávania v štúdiu, je možné, že človeka zaplavia zlé myšlienky napríklad aj na dovolenke.
Ale napriek určitému znechuteniu človek sa naozaj má plne sústrediť na to čo robí, a takto to znechutenie naozaj dokáže obmedziť na minimum. Naozaj mám skúsenosti, že čím viac som sa na niečo podstatné zameral, a bol sústredený, koncentrovaný na vykonávanie si svojich povinností, tým menej som sa azda zamestnával určitým zbytočným myšlienkam, kde som si vytváral celkový nepokoj a nekľud, a nebol som v danom okamihu ako sa hovorí vo svojej koži, a nevytvoril som si akýsi pocit šťastia okolo seba.
Práve to je paradox. Človek si myslí, že zaženie tie myšlienky na zlo, možno na nejaké tie nepríjemnosti, ktoré sa chtiac nechtiac kopia v nás, a ono to príde tak, že človek nad tým akosi neustále myslí, nedá mu to spať, ale toto sa deje z dôvodu, že proste človek cíti akúsi zodpovednosť za niečo, a nie je mu to ľahostajné, a práve svojím férovým, zodpovedným, profesionálnym prístupom mu ešte viac akokeby zaťaží myseľ kadejakými nepodstatnostiami, ktoré sa hromadia ako nejaký toxický odpad, a človek sa toho akosi stráni, a prirodzene sa chce toho zbaviť, aby nemusel riešiť nejaké nepríjemnosti a podobne.
Tým, ktorým zanedlho nastanú prázdniny, teda ony v podstate už začali, vedia, že určitý kolotoč povinností a všetko okolo toho nateraz skončil, a človek si musí vychutnať volné dni práve na to, aby sa posilnil, a takto posilnený opätovne mohli sa do niečoho nového jednak pustiť, alebo aby sme v tom staršom, rozpracovanom, mohli pokračovať.
A práve v danom prostredí človeku prichádzajú kadejaké myšlienky, a nevieme ako ich riešiť. Možno nedoriešené problémy, ktoré majú x podôb, človeka kadečo ťaží. Keby niečo spravil ešte lepšie, čo by bolo keby bolo. Nie je to jednoduché.
Záverom poviem toľko, že človek potrebuje určité pozitívne stimuly do svojho života, aby nejako žil a prežil vprostred všetkých povinností a nemilých zážitkov, ktoré človeka môžu postretnúť. Toľko môj pohľad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár