Chcel by som teda reagovať na jeden článok, ale pokúsim sa to zobrať z tej druhej stránky. Autor dáva odporučenie, ale celkom dobré, a nechcem to akosi spochybniť, že nikdy si nezačínaj s niekým s kým to nemyslíš vážne. Čo teda by som chcel k tomuto napísať.
Ako som teda spomínal v tomto odstavci, pokúsim sa na to ísť z opačnej strany. My ľudia príliš berieme veci vážne, a príliš sa akosi na niečo namotávame, a teda vystanoví mi logická otázka, prečo sa toto práve deje?
Na jednej strane sme a príliš dôverčiví tam, kde vidíme, že to viacmenej ostane bez akejkoľvek pozitívnej odozvy a bez akéhosi úspechu. Snažíme sa predsa len čosi vydolovať, možno aby sme nezostali verní akejsi záporne myslenej povesti, že sme predsa len do toho nedali všetko. A preto máme niekoľko typov ľudí, tých, ktorí to vzdajú hneď na začiatku, tých, ktorí to vzdajú kdesi uprostred, niekde v priebehu toho procesu, možno aj na základe toho, že vidia, že sa to uberá nesprávnym smerom, alebo smerom takým, ktorý evidentne nie je podľa ich predstáv, a potom máme ľudí, ktorých akokeby niečo osvieti, a vzdajú to akosi tesne pred cieľom- Tesne pred koncom, kedy ten proces môžu v podstate celkom hravo a ľahko ukončiť v ich prospech.
A na druhej strane jedná sa o to, že teda človek, ktorý pochybuje, ktorý stále len o niečom špekuluje... Nie je to zlé, pretože sa zdôvodňuje akési za a proti, čo ma teda pohýna k tomu procesu, k naplneniu istých ideálov, a podobne, alebo naopak, čo ma v tom brzdí, ktoré sú konkrétne tie elemetny, čo to všetko spôsobuje, a aký to môže alebo nemusí mať na nás dopad.
ten druhý to vlastne pudovo vycíti, a vie, že nie je to správny postup. Ten, v ktorom sa hromadia akési nejasnosti, ktorý neustále o niečom pochybuje, príde mi to síce niečo ako filozofické myslenie, to mám celkom rád, a hojne ho využívam, ale dobre vieme, že keď človek stále nad niečím špekuluje pomaly sa dostáva do akýchsi absurdností, z ktorých je dosť náročné jednak vykľučkovať, a nájsť správnu východiskovú cestu, kde by sme mali byť spokojní.
A predsa sa vyskytne čosi také, že ich niečo brzdí, a akoby ten vnútorný hlas, to akési vedenie, to, čo začnú o tom samostatne premýšľať a rozmýšľať im hovorí, že proste by mali s tým okamžite predstať. Proste v jednom raze preťať akúkoľvek spojitosť s daným procesom, a vysvetlenie nie je celkom jendoduché, pretože ide o to, že človek nevie častokrát prečo s tým skončil, aká bola predovšetkým jeho vnútorná motivácia, čo ho k tomu viedlo, či ho teda niekto priamo alebo nepriamo akosi ovplyvňoval, či pociťoval určité tlaky z okolia, alebo to nevie presne vysvetliť a zdôvodniť svoje konanie, prečo to tak je.
V súčasnom svete sa zdôrazňuje potreba diplomatickejšie sa vyjadrovať, byť presní, byť presne akokeby načasovaní. Viacerí, kedy napríklad si dohodnú nejaké stretnutie, napríklad prídu o päť minút skôr, alebo aj oveľa skôr, pokojne vyčkávajú, kedy sa doytyčný človek zjaví na tom dohodnutom mieste, a predsa sa vyskytujú akési pochybnosti, že teda či sa to stretnutie naozaj uskutoční na dohodnutom termíne, presne podľa plánov.
Čo poviem na záver. Berieme akosi všetko príliš vážne, a kladieme dôraz tam, kde predsa by sme mohli poľaviť, ale nie sme predsa len v tomto úspešní. Skúsme veci nebrať príliš vážne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár