Uvidel som teraz jeden článok, a ktorý som v krátkosti skomentoval, a hneď som sa pustil do jeho písania. Dnes bol krásny deň, a absolvoval som relatívne dlhšiu cestu autom, a prednedávnom som sa vrátil. Krátko som zrelaxoval pri telke, a chcel by som sa pustiť do písania nového sobotného článku, nakoľko by som chcel vyjadriť niekoľko krátkych myšlienok k týmto postojom.

I dozvedel som sa, že človek divoch bol morálnejší typ človeka ako dnes. Pokúsim sa na tento názor napísať v krátkosti moje krátke zamyslenie a tiež aj krátku recenziu na tento názor. 

Neviem presne či túto hypotézu položil na základe vlastného uvažovania, a teda prišiel k takýmto uzáverom, ako výsledok jeho vlastného uvažovania, celkom to uznávam, keď sa nad niečím takýmto zamýšľa, podobne som aj ja na tom, alebo to má na základe akéhosi azda dlhodobého pozorovania v spoločnosti, ktoré teda pod ťarchou akýchsi dôkazov, ako súbor pozorovaní a faktov z minulosti vie kompletne zosumarizovať, a teda dať tomu nejaký vlastný uzáver pozorovania, ktorý mu teda z tohoto vychádza. Prečo to spomínam sa teraz pokúsim objasniť v nasledujúcich riadkoch.

Je to normálne, že človek teda prirodzene skúma akési prejavy správania. Už na strednej sme v predmete o živočíšnej výrobe sa učili, že aj zviera má určité danosti, nejaké im vlastné genetické preddispozície a predpoklady, ktoré proste majú, a nedajú sa zmeniť. 

Tak ako pes havká, sova húka, pretože je to pre nich prirodzené, a nikdy to nebude naopak. Proste sa to nedá a je to nemožné, aby jeden živočíšny druh mal za vlastné prejavy správania iného živočíšneho druhu. Celkom je možné, že existujú isté druhy, nie som zoológ, ktoré možno vedia azda nejako napodobniť správanie odlišného druhu, napríklad za účelom lovu potravy, ako prirodzeného biologického reťazca.

Osobne si nemyslím, pretože celkom určite naša genetická výbava je totožná, ako mal človek v dávnej, alebo nedávnej minulosti. To s tým podľa mňa kategoricky nesúvisí, pretože vychádzam celkom iste z princípu, ak berieme kresťanskú filozofiu ako podstatnú črtu paralelne kráčajúcu s ľudstvom, človek prirodzene potrebuje pre seba akúsi ruku, ktorá mu ukáže, ktoré veci sú dobré, a ktoré veci sú pre neho škodlivé.

Presne je to aj vo voľnej prírode. Za to, že muchotrávka červená je v pdstate celkom sympatický hríb, možno niekomu sa vizuálne páči, ešte neznamená, že je pre mňa potrebný, účinný a neškodný, pokiaľ človek nedajbože nevyskúša jej účinky, ktoré sú katastrofické. Ale dobrá správa! Tú však našťastie každý pozná, a každý ktorý chodí do hory za relaxom a na huby celkom dobre vie, že tento typ proste nesmie zbierať, pretože mu celkom isto hrozé reálne nebezpečenstvo, a teda má sa jej dozaista vyhýbať, a zbierať len tie hríby, ktoré sú overené, a ktoré zaručene pozná. Je to logické, nikto predsa si nebude škodiť na svojom zdraví, pretože zdravie človek má len jedno, a to si treba vážiť a chrániť, a nie je dobré hazardovať s ním, ani nijako sa zahrávať.

Ako vieme, aj rôzne príručky nás vystríhajú pred možnými nebezpečenstvami v prírode, aby sme sa im mohli vyvarovať. To nie sú obmedzenia, ale užitočné rady. Našťastie, toto všetko je voľným okom dobre spozorovateľné, a preto o ich pravosti azda nik nepochybuje. 

Na záver ešte v krátkosti. Nanešťastie, v súčasnosti človek dosť experimentuje, čo môže celkom isto škodiť nielen jemu samotnému, ale aj okoliu, a ani si to neuvedomuje v akejkoľvek forme. Ako by som to zhrnul. človek morálnejší nebol určite. Len vplyvom hriechu, a niektorým dostupným nemorálnostiam človek často nedokáže rozoznať dobro od zlého, zlo maskujúce sa pod dobrom.

Nemusíme si to okamžite spájať napríklad so 6.božím prikázaním, ale taktiež s bežnými udalosťami, kedy človek pod ťarchou akýchsi výčitiek svedomia oveľa jednoduchšie vie klamať, vie osočovať, vie ohovárať, než by cítil naozajstnú krivdu a morálnu vinu. O tom možno napíšem ešte nabudúce.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár