o čo teda ide by som sa pokúsil vyjadriť v nasledujúcich riadkoch. Otázka teda je, čo má človek robiť, ako môže napredovať.
Je to situácia, na ktorú treba komplexnejší pohľad, než by sa dalo. Mnohí hovoria, že negatívne veci nesleduje vo svojom živote, pretože ho to zaťažuje, a ťahá smerom dole. A práve tým vo svojej podstate dáva oveľa väčší priestor, než hovorí, a než by mal. Je pravda, že niektorým veciam aj negatívnym sa v živote v podstate vyhneme azda ťažko, ak je to vôbec možné.
Poviem v čom spočíva tento omyl. Keď Písmo Sv. spomína napríklad mnohé situácie, napríklad... Do neba nevôjde nič nečistého, alebo kráčajte tesnou bránou, pretože tá vedie do života.
Mnohí si naozaj neuvedomujeme, ale práve javy na tejto tŕnistej ceste spôsobujú postupnú zmenu nášho zmýšľania. Mnohí si myslíme, že problémami našimi osobnými sa musia druhí zaoberať, a tak mnohí napríklad vedome podnietia niektoré situácie, aby našli nejaký ohlas u širšej verejnosti, alebo tam, kde pracujú, študujú, pôsobia.
Takto človek si myslí, že ľahšie mu bude zdolávať rozličné prekážky. Lenže takto sa nenapreduje. V istom zmysle tu ide o to, že človek sa akurát môže duchovne a duševne vyprázdniť, a nebude aj tak šťastný, bude sa len trápiť. Tu vznikne nebezpečenstvo, že človek podľahne akejsi vlne egoizmu, a všetky dostupné ciele a prostriedky využije len vo svoj prospech.
Viacerí sa stali úspešnými len vďaka cudzím, a tí im naozaj obetovali a venovali všetko, čo mali. Napríklad niekomu ponúkli prácu, možno pracovať vyslovene v nejakom biznise, z ktorého sa dá dobre zarobiť, a potom sa vypracovali na takú pozíciu, a na také miesto v živote, kde si môžu kľudne budovať úspešne kariéru, pracovať ďalej na sebe, alebo proste žiť a viesť celkom obyčaný život, kde si jendoducho uvedomí, že nie všetko je samozrejmé, a automatické, a za veľa vecí treba ďakovať, čomu nie každý, nanešťastie, rozumie.
Potom si ich už nevšimli, čo môže celkom isto prerásť do akéhosi nárastu sebvedomia, čo im pred časom chýbalo, čo môže viesť ku katastrofe.
Návod ako byť štastnejším je veľmi zložitá a komplexná téma, a nedá sa to priamo určiť. Nedá sa k tomu dočítať, a neexistuje na to aksi osvedčený recept. Ako to teda myslím? Niekomu ku šťastiu chýba naozaj málo, a je skromný, ale predsa cíti v živote akési nenaplnenie.
Napríklad skromnosť si zamieňame so slabou motiváciu čosi vytvoriť pozitívne, nejaké hodnoty, že človeku proste stačí to málo, čo má, a viac nepotrebuje. Ja to osobne vnímam ako minimalistické zmýšľanie, kde človeku chýba dostatočná zdravá sebamotivácia, ktorá ale na jednej strane neprichádza ako odozva zvonka, ale práve opačne, prichádza zvnútra, teda sama od neho, prostredníctvom myslenia, uvažovania, zaoberania sa sebou samým, otázkou ako môžem napríklad prispieť k nejakému spoločnému dobru svojou činnosťou, a ako môžem spraviť ešte lepšie to dobré, ktoré mám okolo seba a ktoré ma obklopuje a robí šťastným.
Záverom ešte čosi. Neexistuje osoba, ktorá sa uspokojí s tým málom, čo má, bez toho, aby nechcel dosiahnuť toho ešte viac, teda akýsi pomyslený strop. Nech sa vám darí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár