Chcem pridať ešte jedno zamyslenie, ktoré vzniklo z veľmi pekného novovzniknutého kresťanského citátu, ktorý znie takto. Zistil som, že to, čo som pokladal za obetu sa mi stalo darom. Ako to teda môžeme chápať by som chcel vyjaviť v nasledujúcich riadkoch.

Mnohí z nás akosi celkom prirodzene, myslím si, že je to pudová vlastnosť, a koniec koncov nás akejsi zdvorilosti učili predsa už v škole, že je normálne, ak napríklad cestujeme vo vlaku, alebo v autobuse a podobne, uvolníme miesto starším a takým osobám, ktoré za istých okolností, prirodzene nemôžu napríklad stáť, pretože im to jednak neumožňuje celkovo ich zdravotný stav, možno je to k nemu pridružený vek. Je normálne, že starší má prednosť, a mladší uvoľní miesto napríklad na sedenie v dopravnom prostriedku tomu dotyčnému staršiemu.

Možno sme spozorovali aj sami na sebe, že keď vykonáme čosi aj nad rámec našich povinností, je nám akosi lepšie. Povinnosť je čosi, čo musíme normatívne vykonať, pretože to kdesi máme dané v nejakých príkazoch, nariadeniach, inštrukciách. Je dobré, ak to človek berie naozaj aj jednak ako povinnosť, a jednak to, že si uvedomí, že on je za niečo zodpovedný, a práve preto sa snaži zodpovedne k tomu pristupovať. V istých fázach a okamihoch života si ten zmysel povinností hádam ešte ani dostatočne neuvedomujeme. Avšak postupom času si to človek tak osvojí, že plnenie povinnosti bude brať jednak ako výzvu k prekonaniu seba samého a jednak ako možnosť sa v nejakej činnosti realizovať, kde preukáže svoje schopnosti.

Mnohí sa bojíme obety, vynaloženiu čohosi navyše a azda nad rámec svojich povinností. Jednak jemto možno aj z toho, aby sme napríklad našou azda prílišnou iniciatívou niečo nepokazili. Také, čo sa nemuselo vôbec stať, a teda keby sme samdo toho nemontovali, a neboli azda príliš iniciatívni, ako sa hovorí, sme nemuseli komusi spraviť nejakú škodu. Pričom celkom isto môžeme vylúčiť napríklad náš zlý úmysel. Vôbec sme nemuseli mať zlý úmysel, a možno si to niekto takto zle vysvetľuje.

A preto mnohí sa celkom radi zapájajú všemožne _ a to je celkom isto dobre a osozné do diania okolo seba azda aj nad rámec svojich stanovených povinností a príkazov, nariadení. Niekto proste dobre sa snaží chápať, že moja práca, ktorú aktuálne konám, a to si môžeme povedať každý jeden z nás pre seba, je jednak obetou, pokiaľ cítime v tom našu vynaloženú snahu, a zachádzame ešte ďalej pre osoh človeka, ktorému tú prácu vykonávame, a teda aj spokojnosť a efektivita v tomto prípade je na obidvoch stranách - v podstate toto je zaiste žiadúci prvok, a azda takto by to malo po správnosti fungovať.

A na druhej strane ako spomínam v nadpise, toto môže v nás vyvolať akúsi emóciu šťastia, o ktorej som sa kedysi v článku zmienil, že je veľmi potrebná, a človek k životu určité formy emócií potrebuje zažiť, pretože tie pôsobia ako motivačný a stimulačný podporný prvok k rastu našej osobnosti a najmä by som zdôraznil duchovnej zrelosti, ktorá je určite viac, ako dosiahnuť niečo za každú cenu svojím výkonom. Pretože odvedený výkon je subjektívna záležitosť. Napríklad v telesnom cvičení. Tam, kde niekto napríklad dosahuje akýsi strop svojej výkonnosti, niekto ten výkon môže v pohľade na seba považovať za akúsi prípravnú fázu, za rozcvičku.

Ak by som ešte pred záverom mal čosi vyjadriť, napíšem ešte čosi. Veľakrát sa mi stalo, že práca, ktorú som vyslovene v danom okamihu nechcel vykonať, napríklad pretkl, lebo v tom čase som chcel si oddýchnuť a čerpať osobné voľno pre moje aktivity a podobne, mi v konečnom dôsledku priniesla omnoho viac radosti a úžitku, a akéhosi pokoja a pocitu dobre vykonanej odvedenej práci, hoci možno som za to nedostal azda žiadnu kompenzáciu, hoci by sme teoreticky morálne mohli mať na čosi také aj právo.

Záverom naznačím v týchto vetách ešte čosi. Všetko je o uhle pohľadu, a ja prajem naozaj všetkým, pre vnútorný pokoj, aby sme naozaj naše obety a akési nadpráce brali naozaj z pohľadu, že to všetko je v podstate naším darom. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár