Prečítal som si taký pekný nadpis. Inteligentná samota verzus hlúpa spoločnosť. Rád by som k tomu napísal niekoľko mojich večerných myšlienok.
Príliš dlhotrvajúce ticho v spoločnosti niekoľkých ľudí nikdy neveští nič dobrého, a cítiť vtedy vo vzduchu isté napätie alebo nejaký konflikt, nejakú nedoriešenú situáciu. Ticho má rozličné podoby.
Všetko závisí od povahy dotyčného človeka. Boli časy, priznám sa, kedy som nevedel nebyť v nejakej spoločnosti. Mal som veľmi rád moju triedu na strednej škole, a mám stadiaľ ozaj celkom pekné spomienky. Dosť často na to myslím, a napríklad viaceré sa mi vybavujú pri nejakých počutých piesňach a podobne, azda to zažívate čosi podobné aj vy.
Kedysi dávno som sa zamýšľal v jednom blogu, a síce, či je ticho a samota na niečo dobré.
Sú udalosti v živote, a to opäť zahnem myšlienkami do duchovnej sféry, kedy je priam nevyhnutné v tichosti prísť na mnohé fakty a ujasniť si niektoré nezrovnalosti, s ktorými si teda nevieme dať rady a pokúšame sa teda nájsť na to aj nejaké primerané a vhodné riešenie. Nie vždy sa to darí.
Vtedy je dobré ticho. Také osobné mlčanie. Ale nepredstavujme si to tak, že nič nebudeme rozprávať a nejaké nečinnosti, nejaká pasivita a podobne.
Ticho má veľký význam. Častokrát v samote, alebo v tichu dokážeme nájsť veľmi pokojne nejaké riešenie, s ktorými sme si nevedeli dať rady, a ešte sme nevideli význam vôbec čosi také riešiť. Po čase, proste keď prešiel určitý čas, zistili sme sami, že to, čo bolo pred nami ako neriešiteľné, čo nám možno naháňalo v určitých momentoch hrôzu zrazu nie je ako celkom neprekonateľná prekážka, a dá sa to vyriešiť. V čom je teda ale problém, môžeme sa pýtať.
Mnohí z nás, napríklad ak ešte študujete ste isto otrávení zo školskej spoločnosti a máte pocit, že potrebujete kamsi zmiznúť z celého toho diania. Proste sa dostať mimo vec. Často počujeme také čosi, ako napríklad, že chcel by som odísť ztadedo poriadne ďaleko, kde nikto nie je, kde je kľud, kde budem relaxovať a podobne.
Sú situácie, kedy napríklad aj ľudia naokolo nás sa chcú napríklad rozprávať o niečom, čo možno aj nás zaujíma, ale napríklad nemáme náladu. To je ešte v poriadku, ale horšie je, keď sa to opakuje denne. Jednak je dosť zložité počúvať nejaké starosti druhých, ale uvedomme si, že ten človek čímsi zložitým a náročným prechádza, a nevie to riešiť, a tak o tom aspoň rozpráva v nádeji, že sa mu proste uľahčí. Neodbíjajme ho hneď, ale pokúsme sa nájsť zmysel toho všetkého čo počujeme.
Pýtajte sa v tichu kde je moje miesto. Nech si každý z nás položí túto dôležitú otázku prv, ako bude príliš neskoro. Čas totiž plynie neuveriteľne rýchlo, a mnohé udalosti, ktoré prežívame... roky idú...
Mnohí na toto nedbajú, a radi sa zabávajú v pochybnej spoločnosti, a mylne si myslia, že tam patria. Nepatria tam ani mentálne, ani nijak ni si len myslia že tam patria, a že tam je ich pravé miesto, ale nie je tomu tak. Práve vtedy možno cítime, že toto nie je pre nás vhodné prostredie, ale z obavy možno nejakej samoty, alebo nejakej nedajbože trvajúcej napríklad depresie sme schopní sa podriadiť komukoľvek a čokoľvek.
Na záver asi také krátke ešte myšlienky by som chcel napísať. Vyhľadajme samotu. Mnohí ľudia poznajú síce možno počítačové hry, najmä mladí pravda, ktoré osamote v izbe sa hrajú, ale napríklad v prírode by trebárs azda s veľkými ťažkosťami napríklad rozoznali nejaký strom podľa listov, alebo ako sa orientovať napríklad v prírode alebo v neznámom teréne, napríklad podľa machu na strome a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
padre557
29. 5.mája 2017 14:12
Samota je veľmi dobrá .... pokiaľ sa nejedná o nútenú samotu
Napíš svoj komentár