Čas plynie II

Keďže som si teraz prečítal jeden článok, ktorého nadpis som chcel tematicky pozmeniť, aby to neznelo identicky rovnako, zvolil som tento nadpis. Dozvedel som sa niečo, čo ma oslovilo, a teda na čo sa pokúsim napísať v krátkosti úvahu a recenziu. A síce. Koniec je nový začiatok.

Obyčajne človek keď sa do niečoho púšťa, má určité predstavy, ktoré v tom počiatočnom procese by chcel naplno využiť. Je prirodzené, že človek má isté ideály, a to najmä vtedy, keď čosi sa pokúša o niečo prvý krát. Ako dobre vieme, človek je prirodzene akýsi naivný, čo celkom isto plynie napríklad z jeho dobrej povahy, z jeho osobnej neskúsenosti, teda po dobu, pokým nazbiera dostatočný počet skúseností, ktoré celkom isto bude potrebovať pre budúcnosť. Ako to asi vyzerá. Mnohí majú dobré úmysly, avšak sú príliš jednoduché, a vyznievajú dosť naivne.

Obyčajne keď príde po nejakom tom čase koniec, dá sa to vnímať dvojako. Ako to, že v tom danom momente a okamihu všetko skončilo a niet návratu nazad. Ja som sa napríklad aj zamyslel, prečo by človek sa niekde chcel vrátiť. Je pravda, že časom naozaj sa všetko zmení, a človek napríklad dokáže zmeniť a najmä prehodnotiť niektoré postoje, a aby človek napríklad dokázal čosi zanechať, pretože to nie je celkom jednoduché.

Je celkom isté, že keď sa niečo skončí v živote človeka, nemusí to byť niečo extra dôležité, ale dôležitosť ako taká je v oku toho kto ju vníma. To, čo je pre niekoho podstatné, pre nás nemusí znamenať to dôležité, najmä ak sme prežili čosi, čo druhý neprežil, a samozrejme môžeme to vnímať celkom isto aj opačne, keď niečo naozaj vnímame ako niečo nie celkom podstatné.

Mnohí sa chceme vrátiť krok dozadu, ale až teraz som pochopil že je to maximálne zbytočné, pretože nič tým človek nezíska, práve naopak, môžeme veľa stratiť. Aj krok dozadu sa dá celkom ľahko učiniť, avšak problém je ten, že to má pre človeka fatálne následky. 

A celkom isto sa človek podvedome k tomu zvykne vracať. Nie vtedy, kedy sa niečím zaoberá, ale vtedy, kedy sa pristihne pri akejsi nečinnosti, kedy je zamyslený, a rozmýšľa nad svojou minulosťou, než by mal rozmýšľať nad svojou budúcnosťou. Je normálne, kedy človek si čosi analyzuje. Ja tomu hovorím tak, že niekedy je dobré sa vrátiť aj krokom dozadu. Tobí toto človeka šťastným, alebo slobodným? To sotva. Ako som spomínal v blogoch dozadu kdesi, tak si celkom isto myslím, že ideálny stav akejsi slobody, teda stav, kedy je človek naozaj nezávislosť na determinácii.

Práve preto by sa človek naozaj mal čímsi neustále zaoberať, aby tieto myšlienky naozaj vytlačil, hoci nie vždy sa to dá úspešne zvládnuť. Ako som napríklad spozoroval aj na sebe, ono to naozaj pomáha, a to, čo ma kedysi trápilo, ma teraz netrápi. Možné je aj to, že to ešte nepominulo, avšak cítim, a vyjadrím to tak, že tá energia sa proste premenila z jednej formy na druhú. Z menej príjemnej na príjemnú. Pretože som sa aspoň načas z niečoho vymanil, čo ma trápilo a zaťažovalo. Teraz ale môžem povedať, že v živote naozaj plynie istý kolobeh života, kde aj sa hovorí, že človek je raz hore raz dole. Kedy človeku sa raz darí, raz nie. Problém ale je, keď druhý spomenutý faktor pretrváva dlhšie, ako by to bolo celkovo žiadúce.

Ako som spomínal v tomto článku, myšlienka znie, koniec je nový začiatok. Môžeme to celkom isto vnímať, že toto si celkom isto protirečí, pretože koniec je koniec, a začiatok, začiatok, ale ja naozaj na sebe vnímam, že niečo sa naozaj muselo aj u mňa akoby prirodzene a plynulo ukončiť, aby začalo čosi nové. Nechcem teraz ale napísať niečo také, že som za to vďačný, a podobne, ale jedno je isté, že v istom zmysle ma to naučilo veľa.

Záverom ešte by som v krátkosti opísal. Nie preto, lebo by bolo pre neho napríklad príjemné vracať sa dozadu, ak sa niečo napríklad aj menej príjemné stalo, ale preto, aby v mysli sa konečne dokázal odosobniť od toho možno menej príjemného, to, čo človeka napríklad obmedzovalo a zaťažovalo, teda nepríjemného, a to aby naozaj to dokázal prijať, čo nie každý zvládne a dokáže. Nech sa vám darí.





Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku