Áno napisal si dobre. Žijeme v dobe, kedy mladi ludia žiju len pre telesné veci. Chodit do fitka, posilovne, byt krasnym a neviem co, ale vnutri prazdnym, tupym, bezcitnym,prizemnym. samozrejme uznávam princíp, že v zdravom tele je zdravý duch, ale malo by to skôr byť akosi opačne podľa mňa, pretože keď je ochotný duch, ochotné je aj telo. Istý vtip vtipne konštatuje, že blondínka si myslí dve čísla na uhádnutie. Napovie, že sú to dve jednotky, ale nepovie pre istotu, v akom poradí.
Da sa to vsak napravit. Domnievam sa vsak, ze miera napravy sa udeje jedine akymsi vnutornym zatrasenim, kedy nejake nepriaznive okolnosti nas donutia zmenit smer cesty. Alebo aspoň akési zastavenie, a obhliadnutie sa nazad, aby sme sa akokeb uistili, či naozaj človek ide správnou cestou. Väčšina si razí cestu aj napriek upozorneniam zvonka, tým, ktoré teda prichádzajú do jeho vnútra, ale ich nepočúva, nerešpektuje, mylne sa domnievajúc, že mu chce azda len uškodiť, niekde v niečom ho znemožniť a podobne by sme ešte mohli menovať atribúty. Azda vtedy nastane navrat k nasej povodine odkial sme vsetci prisli, a kam smerujeme, teda k Bohu.
Práve to vnútorne zatrasienie azda je to najlepšie, čo sa môže človeku stať, pretože takéto čosi môže otvoriť oči pre pravdu a skutočnosť.
Este by som zdoraznil, v nasej katolickej cirkvi, mozno aj vasej, sa zdoraznuje potreba spytovania svedomia a vyznania hriechov s naslednym rozhresenim od knaza. Kto sa nechce duchovne zmierit a vyprosit si pokoj v dusi, ten sa bude trapit aj vprostred blahobytu a okateho stastia. Lebo mnohi bohati su slobodni, mnohi su nestasnti. Mnohi slobodni si neveddia najst zenu, a opacne, a kled niekto ma svoju polovicu pri sebe citi podozrievavost,pocit odhalenia,hanbu, hnev, frustraciu, klamanie, zahmlievanie skutocnosti, vyhybanie za prijatiu zodpovednosti, hadzanie plnenie povinnosti na druheho a podobne.
To vsetko je aj preto nielen, ale aj lebo sa nesnažime posväcovat náš čas modlitbou. Avšak nie sú doležite predĺžene modlitbove remienky, ako jezis napomina farizejov, ale to, kedy človek premiena svoje spova v modlitbe na ciny. Pokial nie sme ochotny lámať chlieb hladnemu, nepochopili sme modlitbu Otčenáš. Pokiaľ sme nedozreli vnutorne pre odpustenie tomu, kto vedomu ublizil, a nevieme sa odosobnit, a prijat to ako volu Boziu, zas sme nepochopili modlitbu Pána otčenáš.
Čo teda poviem na záver tohoto článku. Pokiaľ sme neprosili, aby nás Boh zbavil Zlého v akejkolvek forme a podobe, aby sme takto čistí mohli sa ocitnúť pred jeho tvárou, zas sme nepochopili Otčenás. Su modlitby, napriklad modlitba posv. Ruzenca, na ktoru treba vediet dospiet, ked chceme zvelebovat Pana a sustredit sa na vyznavanie krestanskych cnosti, priavidiel a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár