Cesta poznania II

Pridávam hneď druhý článok.

Este by som ale doplnil moju úvahu v pokracovani v tomto. Pises ze o materialistoch sa tu hovorit nema, pretože ti si zvolili svoju cestu. Rozumiem co chces povedat, pretoze aj spravanie niektorych blogerov tomu jasne naznacuje vyslovene v nepriatelskom postoji, ale osobne to neriresim, aj preto, lebo som mimoriadne zaneprazdneny, a aj tuto volnu chvilu vyuzijem na pisanie kwn komentu nie blogu, na ten nemam cas ani chut, lebo z tabletu sa zle vpisuje clanok, ale dajme tomu, ale to ti chcem este povedat, ze aj ked oises, ze sa nebudes bavit s ateistami a materialistami, v niecom mas pravdu. 

Pretoze nedozreli k poznaniu pravdy vo svete, ktora sa predovšetkým prejavuje v zivote, jeho sposobe, štýle, vyznavani hodnot a kladenie ich na piedestal. 

O tomto osoby bez vyznania nemaju sajnu, pretoze jedine krestan vnima modlitbu ako prostriedok na dosiahnutie ciela, ba co viac, modlitbu, celkovy styl zivota, ktory vedie, praktizuje mnohorakym sposobom v ateistickej spolocnosti tak, ze sa stava esenciou jeho bytia. Su mnohi ktori nemaju zmysel zivota a uvazuju o samovrazde, a za takych sa treba vela modlit. Ale mnohí to nechápu, pretože sa v tejto situácii ešte azda neocitli, a dúfam, že nikto nikdy sa v tej situácii neocitne.

Aj za prenasledovaných ľudí sa skutočne modlí cela cirkev po celom svete. Máme mnoho národov, ktoré ešte nanešťastie nežijú v pokoji, nežijú v mieru, teda nie je to pre nich akési samozrejmé a automatické, ako pre obyvateľov z iných kútov sveta. Ale  toto sa nevníma, nanešťastie, ako akýsi celosvetový problém, ako jeho chyba, skôr je to problém azda tej časti občanov, kde sa to týka, kde tak žijú a podobne, a ak žijeme teda v relatívnom mieri, nevieme si niečo podobného predstaviť, teda nepriamo sa celkom isto nenápadne z našej spoločnosti môže vytrácač empatia, pocit akejsi spolupatričnosti, pestovaním vlastností ako rovnosť, ľudskosť. Dnes sa kadečo zdôrazňuje, a vyzerá to predovšetkým veľmi lákavo, ale od skutočnosti je to na míle vzdialené, a so skutočnosťou pramálo spoločné. na čo sa zabúda.

Fyzicky azda nevieme zabranit akemusi masivnemu teroru a duchovnej sikany valiacej sa na krestanov zo vsetkych stran, prostrednictvom tlace, medii, televizora rozhlasu, alebo internetu, ktory fakticky funguje nepretrzite ale mozeme naozaj sa ako krestania spojit v jeden umysel prosit a zvelebovat Pana na tieto prosby. 

Ostatne nechaj na Neho. to by znelo azda ako celkom dobrá rada. Jednemu som napisal v tom zmysle, ze ked si o mne myslis ,ze som taky a taky, možno aj ten najhorší, alebo neviem ešte celkom ako by som to mohol nazvať, tak potom azda pokojne si to mysli o mňe. Kdesi som čítal, že pokorného človeka sa nič nedotkne, ani chvála, ani hana, pretože on vie, čím je. Ja nie som pokorný, to sa priznám, ale naozaj sa ma máločo dotkne. Azda preto, pretože mnohí majú nohy nato, aby sa plazili, miesto toho, aby na nich rovno stáli, pokiaľ na to naozaj majú ten pravý morálny dôvod, a naďalej akosi sa snažia hrať čestnú hru, čo nie každý dokáže.

Záverom toľkoto poviem ešte. Tvoje myslenie o mne ja osobne nezmenim, ale ani nechcem. A mnoho veriacich chce menit mienku, aby nepriatelia alebo ostatni v nich videli tu dobru pracu, ktoru konaju. Ale pozri. Ma to zmysel? Ma zmysel ak mam niekomu dokazovat aky som? Kde pracujem, o co sa snazim v zivote, co verim a ktore hodnóty vyznavam, a ake je moje zivotne kredo? Mne to moze byt jedno. Podobne ako aj tebe. Kto ma odvahu ist do lepsieho nasleduje vzory. Kto vzory neriesi, pre toho je cesta zarubana, podobne ako so slobodou cloveka. Mas moznost si zvolit kde chces ist ale nik ta na cestu poznania dobra, spravodlivosti, pokoja, viery, zboznosti, radosti a lasky ťahať nebude, pokiaľ nepouzijes rozum a nezistis ze kracas zle. Asi tolko som ti chcel napisat.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku