Cesta poznania III

Tentoraz pridávam po krátkej pauze tretí článok na túto tematiku. Dnes bol veľmi pekný deň, ktorý by som nazval, že bol výnimočný. Bol som sa povoziť na aute, bol som na návšteve. A toto všetko vo mne vyvolalo určité príjemné dojmy, kde som rád, že som niečo zažil, na čo si možno neskoršie s odstupom času azda spomeniem, ako to bolo doteraz. Mnohí niečo takéto berú ako samozrejmosť, a ani sa nad tým nepozastavujú, veď prečo aj. Ako to myslím teraz? Prečo spomínam niečo, čo pre kohosi je napríklad úplne samozrejme a automatické? Na základe tejto skutočnosti by som chcel o tomto v tomto článku napísať.

Mnohí nechcú prebádať akosi seba samého, a je im úplne jedno, akou cestou sa vydajú. A to je chyba, pretože nie je jedno, po akej ceste chcem kráčať.

Mám v obľube motoristické časopisy, relácie. Vprostred všetkých prezentácii vozidiel musím skonštatovať, samozrejme nevlastním Bentley, ani nič podobné, že napriek tomu, že sa vyrábajú autá takmer s veľkou kvalitou v súčasnosti, nie všetky autá sú si podobné. Všetky majú 4 kolesá, rovnaký počet dverí, samozrejme okrem verzii coupé, cabrio, a podobne, na prvý pohľad úplny laik a amatér by povedal, že v podstate má to štyri kolesá, to je všetko jedno a to isté.

Skúsený človek predsa vie odhadnúť kvalitne spracované diely, a vie naozaj odlíšiť, ktoré auto je kvalitné, a ktoré nie je kvalitné, kde sa nešetrilo, a teda kde sa muselo z niečoho odobrať, ušetriť, čo sa samozrejme premietne aj do predajnej ceny, a na tomto je postavený celý marketing predaja áut.

Na základe tohto odstavca, v ktorom som spomenul svet automobilov, napríklad minule aj v diskusii jednej som si uvedomil, čo som hovoril už dávnejšie, že teda nie je jedno v akom aute sa vozíš, hoci všetko na prvý pohľad pre amatéra vyzerá rovnako, teda toho, ktorý sa do toho nevyzná, a vníma to len ako dopravný prostriedok z určitého bodu, do nejakého cieľa.

Mnohí razia teóriu, že každá cesta predsa raz kdesi musú viesť, a teda logicky, aj keď idem po neznámej ceste, po akomsi neznámom teréne, ktorý síce nemusí byť ďaleko od domu, ale za istých okolností som tam hádam bol pramálo, ak vôbec, predsa to človeka akosi láka. Láka to preto, lebo to ešte nepozná, a chce spoznať. To znamená, že v niečom ho akosi podvedome ťahá tou stranou, a chce zažiť niečo viac. Chce ešte viac spoznať, než to bolo doteraz, a odmieta preto všetko akési konvenčné, tradičné, zaužívané, to, čo malo punc akéhosi konzervativizmu, a chce sa vydať predsa len svojou cestou. 

Nechce však akúsi slobodu v tom doslovnom slova zmysle, pretože taký človek dobre chápe, že vo všetkom sa paradoxne nájdu akési obmedzenia, ktorými je teda vystavený, a musí si s nimi poradiť. Nikdy to nebude jednoduché, a málokedy to naozaj bude ľahké, žeby sme si povedali, že nás to nič nestálo, a bolo to akosi zadarmo, a nič sme pri tom nepocítili. Aj keby to tak vyznelo akosi na prvý pohľad, a naozaj by sme si niečím prešli, čo zvládneme ako sa hovorí ľavou zadnou, nič nie je jednoduché a nič nie je zadarmo.

Záverom spomeniem ešte v krátkosti. Istý autor hovorí o modlitbe, že modlitba taká, ako ju poznáme, ešte nie je skutočná modlitba, a ona tvorí len akýsi predstupeň modlitby. Je to azda nad moju úroveň poznania a chápania, pretože tam som ešte asi nedozrel.


Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku