Vieme dobre, že každý ž nás má niečo na rováši. Môžeš byť neviem aký dobrý, proste niečo na rováši máš, a keď nemáš zaiste budeš. Možno si z detstva spomínate niektorí, ako ste upaľovali rýchlosťou blesku, keď ste boli na susedovej jabloni, alebo ste si išli do kukuričného poľa len tak prejsť, a niekoho zlákal ten pocit, že predsa zoberiem si jednu kukuricu. Dobre vieme, že je to naozaj blbé, a nikomu toto zaiste neradím. Nikdy by som to nespravil, a toto ja osobne radím každému.
Vplyv doby ktorá hovorí, že je potrebné niečo niekomu odplatiť, či už z dobrého hľadiska, alebo zlého, spôsobuje naozaj strach v človeku. Konkrétne opíšem teraz niektoré dobré a zlé situácie.
Náhodou sa stane, že človek niečo dostane, nejaký malý darček. Možno aj niečo, čo nestojí hodné povšimnutia, pretože peňažne sa ani nedá vyjadriť, pretože je to zanedbateľné. Napríklad nejaké deti sa obšmietajú okolo záhradky, a nejaký ujo im povie... tu si deti zoberte jablko.
Podá im po jednom po dvoch jablku, veď čo tam potom, keď má celú zem obsypanú od jablone. Dobre viem aj u nás, toľko jabĺk sme mali. Kamarátke z vedľajšej ulice som núkal, reku ak chceš, donesiem ti, na čo mi povedala, že donesie ona mne, keby som vedel koľko toho je. Na tú letnú konverzáciu nikdy nezabudnem, a som za to veľmi vďačný. Veľmi dobrá osoba, a som veľmi rád, že som sa s ňou spoznal.
Nikomu zaiste neradím, a riaďte sa jednou myšlienkou. Keď si niečo chceš zobrať, spýtaj sa vopred. Práve preto, aby človek mal čisté svedomie. Ako som napríklad videl na kamarátovi, že chce jablká, reku počkaj, dám ti hned. Nechválim sa tým, že zato som mu niečo dal, lebo ja som mal s jablkami prebytok
Mnohí narážajú a poukazujú na to, aký charakter má druhý človek. Aj na duchovných periodikách som si prečítal nie jedno zamyslenie, komentár, ale čo ma najviac zarážalo, nikdy nebol presný, vecný a ani adresný. Je na jednej strane veľmi ťažké hovoriť o niečom konkrétnom, aby sa to človeka nedotklo, na druhej strane sa niekedy ide vyslovene škrupulózne do nejakých tém, čo človeka zasiahne, trápi ho možno, v niekom vzniká prejav nedôvery.
Strach spôsobuje aj to, že miesto toho, aby človek napríklad sa v niečom otvoril, niečo sa bojí, ešte viac sa uzavrie. A častokrát ide len o to, aby sa niekto s niekým len stretol v priateľskom duchu, spýta sa ho, čo ho trápi, čo sa deje, prečo v niečom niečo zakrýva, aké napríklad má konkrétne obavy, čo všetko spôsobuje u neho napríklad vlnu obavy a neistoty, a keď človek proste prehovorí, častokrát ten akýsi múr, tá pomyslená bariéra z človeka spadne... Človek akokeby sa nadýchne, a vyjde to jednoducho z neho.
A potom sa človek cíti, že to, čo ho v podstate ťažilo, už sa od toho oslobodil, a predsa to bol pre neho veľký krok. Ako dobre vieme, že v živote máme veľmi veľa paradoxov.
Niekedy stačí sa opýtať, prejaviť proste tú zrelosť, nehrať sa na múdreho a dobre vieme, že človek, ktorý je úprimný, toho v živote dosiahne ďaleko viac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
interrupcio
21. 1.januára 2021 17:25
amygdala
Napíš svoj komentár