Je pravda, že aj v inzerátoch, ktoré dennodenne vzhliadame v rozličných médiách, či už noviny, časopisy, najčastejšie v dnešnej dobe internet, napríklad isté ponuky, napríklad pracovné, ktoré lákajú na nejaké výhodné benefity. Áno, to že dostaneme stravné lístky je normálne, ale niektoré práce, v takých ale som nikdy nebol, sú rôzne benefity, zľavy, stále je čosi bezplatné. Proste jedná sa o to, že ponukaju isté výhody, benefity, a tie je lepšie mať, vlastniť, ako nemať, nevlastniť. Každý sa prirodzene pozera spomedzi ponúk na také, kde by sa mohol uplatniť.
Niektorí z nás sme nároční, niektorí jednoduchí, a nemáme akéai náročné požiadavky či už v pracovnej oblasti, alebo aj súkromnej. Napríklad ak plánujeme ísť kdesi von, do spoločnosti, ja osobne si tie chvíle mimoriadne cením a vážim, pretože stále mám na pamäti, že sa to nemusí opakovať. Niečo ako stretko zo školy. V takej zostave, v akej človek pdchádza po jej skončení, či už stredoškolského alebo vyskokoškolského, sa stretne azda len výnimočne, a práve takéto priam jedinečné chvíle si treba mimoriadne vážiť.
Viacerí si vyberajú a stále nemajú akokeby dosť. Už je človek vyslovene naplnený, ale stále nemá dosť. Prirovnal by som to k niektorým automobilkám, istú dobu kedysi dávnejšie som tam robil, že aíce požaduje sa nárok na jednak kvalitu a jednak na kvantitu, ale ani v jednom z týchto takpovediac dôležitých požadovaných parametrov nemáme vyslovene dosť. To, čo by sme napríklad v istom období, možno rok, považovali azda za mierny nadštandart, tak dnes to azda považujeme nie že za podpriemer, to nie, - funkčné zachovalé veci takmer istotne nájdu celkom opodstatnene svoje špecifické využitie, ale za nemoderné, ba čo viac, možno sa za akési používanie týchto predmetov možno hanbíme, a azda ich viac nechceme, a snažíme sa ich používanie v osobnej potrebe v čo najvýraznejšej miere azda obmedziť, potlačiť, vyňať teda z nášho jednak používania, aby sme sa k tomu už viac nevracali.
Nemyslíme azda na to, a to chcel by som zdôrazniť v týchto riadkoch tohoto odseku, že v súčasnej dobe dávame prednosť pôžitkom, zážitkom, samej sladkosti a dobrote pred tým povinným, pred plnením si istých povinností, ktorých celkom isto nie je dosť. Ja napríklad mám veľmi v obľube robenie poriadku, a najradšej spomínam na jesenné brigády, kde som si uprostred uponáhľanej doby a minima voľného času našiel naozaj voľný časový priestor na vykonanie brigády, pomoci, kde som sám odhadol, že dotyčný bude mať s tým veľa práce, a twda nechcel som lenivieť, a teda dobrovoľne som mu chcel pomôcť. Bola to dosť veľká práca, ale ani by mi nenapadlo za ňu čosi pýtať.
Musím ale v zásade zdôrazniť že ma to bavilo, a v posledných riadkoch tohoto blogu to chcem aj stručne objasniť a vysvetliť. Mnohí sa pýtame čo za to. Celkom prirodzene, nik teda nerobí zadarmo, to mi je jasné, pretože navzdory všetkému človek si aj podľa biblie zaslúži odmenu za vykonanú prácu, svoju mzdu.
Avšak robiť len to, čo nás baví, takto sa ďaleko nedostaneme. Robiť na niečom, čo nie vždy sa nám páči môže celkom isto pre nás znamenať aj jednak akýsi kariérny rast, pretože prekonáme a potlačíme všetku tú našu nedokonalosť, ktorú azda v sebe v menšej alebo väčšej miere, či už vedome, podvedome, alebo nevedome skrývame.
Čo vyslovím na záver. Myslím si že stavať na trvalých hodnotách, čiže hodnotách ktoré je potrebné v spoločnosti dodržiavať, udržiavať, akosi vyživovať je oveľa účinnejšie, ako sa detinsky zamýšľať, či nás niečo baví alebo nie. Z tohoto všetkého mi vyplýva jedno jediné. Podľa nášho osobného prístupu a skoršej či neskoršej zodpovednosti za zverenú prácu, je úplne jedno, či vykonavaš napríklad prácu jednoduchú manuálnu, jednoduchú možno v administratíve, alebo hociktorom inom sektore, možno aj neustále opakujúcu sa, alebo nejakú dôležitú, zodpovednú, administratívnu, dbať na dobre vykonanie. Je jedno čo nás baví. Dôležité je plnenie si svojich povinností. A ešte jedna myšlienka na záver. Svet je príliš akosi v úvodzovkách, alebo detinsky poviem rozmaznaný o akejsi miere verejnej mienky, kde sa sťažujeme, alebo chválime. Podstatné je zodpovednosť, cit pre spravodlivosť a ochota. Azda to posledné sa už spomedzi nás začína vytrácať. Nech sa darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár