Vrátim sa teda aj k tejto myšlienke, pretože niektoré témy sa nedajú napísať akosi naraz, ale je dobré im venovať niekoľko uhlov pohľadu, niekoľko názorov. Dnešná téma teda znie, či máme robiť to, čo nás baví, alebo čo nás nebaví. Ako som teda sa už zamýšľal v mojich predchádzajúcich dvoch článkoch na túto tematiku, musím naozaj usúdiť, že odpoveď na ňu nie je jednoduchá a ani ľahká, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Odpoveď sa pokúsim podať v nasledujúcich týchto riadkoch.

Pamätám sa už v škole, tam sú prvopočiatky azda všetkého, s čím prvotne príde do akéhosi prvého kontaktu, kde sa s niečím novým oboznamuje, a kde si tvorí prirodzene svoj názor a podobne, človek si prirodzene selektoval obľúbených učiteľov v škole, či už na stednej, alebo ešte na základnej, a v posledne menovanej inštitúcii človek na jej konci sa musí vážne zamyslieť, v čom chce pokračovať, resp do čoho sa oplatí zainvestovať, zariskovať, čo asi by človek mal vyskúšať, a ktorým smerom by sa mal pohnúť, aby našiel to svoje šťastie. Šťastie ako také je ťažšie definovateľný pojem, pretože pre každého predstavuje iné možnosti a inú kvalitu. Ako to myslím?

Je v podstate jedno, či je dobré to, robiť čo nás baví, alebo nebaví, podstatná je motivácia, ktorá celkom isto plynie z obidvoch vymenovaných možností.

Jedná sa o to, že mnohí z nás sme vyberaví, ako som to kedysi naznačil, spomínam to znova. Nie všetko prirodzene musí fungovať podľa našich predstáv, ale niekedy, keď mne tiež nevychádza podľa mojich predstáv, vie ma to poriadne rozladiť. Napríklad tým, že nemám rád akúsi nedochvíľnosť či už z jednej alebo z druhej strany. Človek keď zanedbá akési prvotné náznaky, keď teda sa niečo ešte len ide tvoriť, a jedná sa o akúsi predprípravu a podobne, teda ešte keď sa nezačal istý proces. A pokiaľ teda ešte v tom predprípravnom procese pokiaľ sa vyskytujú akési závažné nedostatky, z nich plynúce zbytočné zmätky a problémy, človek v podstate ešte nevie ani ako začať, a už musí riešiť nie celkom príjemné problémy, ktoré by prirodzene nemuseli nastať.

Málokedy sa uspokojíme s nedostatkom možností. Apropo, pravda je, ako sa pozeráme na tento pojem nedostatok možností. Dokážeme vyťažiť z minima maximum? V športe sa bežné stáva, že aj mužstvo, ktoré napríklad evidentne je slabšie, prehráva, pokiaľ nazaj zmobilizuje voči svojmu súperovi, protivníkovi, možno favoritovi stretnutia všetky svoje sily, a urobí tak naozaj, potom aj z obyčajného outsidera sa stane nepríjemný bojovník, ktorý túži jedno jediné. Zdolať protivníka, a čím silnejšieho, tým cennejší skalp získa.

Aj v biblii sa spomína príbeh, ako Dávid porazil Goliáša, bibického obra, a podarilo sa mu to. Otázka na záver tohoto článku. Podarí sa to aj nám? A ako potom reálne zhodnotníme svoje možnosti, pustíme sa do niečoho aj napriek možným nezdarom, prekážkam, ktoré môžeme napríklad vnímať ako výzvy, ktoré treba zdolať?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár