Píšem záverečný štvrtkový článok, a pozerám zároveň televíziu. Na autosalón som prepol len teraz, dá sa povedať že v hodnej polovici, ale zajtra okolo jedenástej bude opakovanie, pohoda, pozriem si to zajtra, ak mi vydá časovo.
Začiatok tohoto blogu som začal trochu netradične miesto úvodnej reči rovno som položil otázku. Otázku, na ktorú nie je ľahké nájsť primerane uspokojujúcu odpoveď. Otázku, ktorú si v súčasnosti kladie čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa bytostne rozhodujú, a to možno aj v tomto čase, dá sa povedať, že v niečom sa rozhodujeme dennodenne, a možno si to poriadne ani neuvedomujeme. Napríklad to, čo máme čosi hlboko vžité, kde cítime nejakú istotu a pocit bezpečia a stability, ale vieme, že už akokeby ten pocit proste nechceme zažiť. Lákajú nás nové možnosti a neznáme diaľavy, voči ktorým sa snažíme v určitom momente kráčať o čosi ústretovejšie, ako keby to sa všetko malo diať ešte pred časom. Pred časom, kedy sme necítili sa v akejsi mentálnej pohode, kde nám trvalo dlhšiu dobu, kedy nám to hlavou všetko prejde, a kde sme prišli k nejakému uspokojujúcemu záveru, kde prijmeme situáciu takú aká je, a stotožníme sa plne s podstatou veci, kde sa budeme snažiť ako keby integrovať napriek azda nášmu počiatočnému vzdoru, ktorú hlboko v srdci môžeme pociťovať. Pociťovať do času, kedy sa z toho akosi definitívne nevymaníme, a ono nás to prestane určovať.
A práve preto je dobré robiť aj to, čo nás nebaví, ale napríklad je to hlboko užitočné, a človeka akokeby tá činnosť ako taká akosi duchovne, duševne očisťovala.
Zistil som, že práca, nadpráca nie je len otázka toho, či chceme, alebo nechceme, ale vyplýva z nutnosti. Pretože od tej nadpráce závisí napríklad zdarný priebeh ukončenia akejsi rozpracovanej práce, ktorú treba na jeden, na prvý pokus dotiahnuť do úspešného konca. Sú práce, pracovné záležitosti, ktoré sa nedajú odložiť na druhý deň. Spomenul by som pomerne veľmi náročnú prácu v zdravotníctve. Aj keď napríklad kolektív lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu napríklad vykonáva dôležitú operáciu, pri ktorej v podstate vždy ide o zlepšenie a kvalitu zdravia, v nevyhnutnom prípade záchranu života. A teda lekár si nemôže povedať napríklad v polovici akejsi operácie, že sa mu už nechce operovať, pretože sa mu jednoducho nechce, pretože js to taká veľmi dôležitá práca, ktorá nie je len akýmsi zamestnaním, ale jde v prvom rade poslaním, ktorému azda dobre pochopili.
Každý z nás, pokiaľ pracujete, vieme, že práca je na to, aby nás uživila, a je potrebné v záujme spoločného dobra, že keď pracujeme v kolektíve, musíme sa naučiť spoločnej reči. Tí, ktorí ešte celkom nechápu, že život je naozaj o akomsi každodennom zápase o vlastné bytie, o prežitie, o svoju existenciu.
A práve mám skúsenosť, že najväčšie tajomstvá života, ak to mám takto nazvať, sa dejú v akejsi prvotnej neochote človeka čosi vykonať, teda v akejsi prvotnej komunikácii.
Uvediem teraz konkrétny názorný príklad, a za príklad by som si celkom rád vybral stať z písma svätého z nového zákona, kedy osoba menom Šimon Cyrenejský, alebo Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž. Je to taká udalosť, kde sa priamo odohrávalá doslova zoči voči spása človeka, od nevládneho spasiteľa, ktorému pomohol hriešny človek. Síce neochotne, pretože učinil tak prakticky z donútenia vojakov, ktorí Pána sprevádzali na krížovej ceste. Túto udalosť si pripomíname ako aj ostatné v zastaveniach krížovej cesty, modlitby, ktorú sa je možno pomodliť nielen v pôstnom období, ktoré zanedlho máme, ale v hociktorý deň.
Záverom v krátkosti jeden biblický postreh. Aj šimon cyrenejský spočiatku veľmi neochotne pomohol, ale akú to malo cenu. Malo to obrovskú cenu. Pomôcť samému Pánovi v záchrane ľudstva bezpochyby bolo od neho vo večnosti odmenené odmenou, ktorá sa azda nedá ľudsky vyjadriť a nijako opísať. Ktovie ako veľmi vnútorne to zmenilo jeho život, o tom sa ale nespomína na stránkach Písma Svätého, ale azda aj túto svätú situáciu nám Pán objasní a vysvetlí vo večnosti. Aký bol jeho doterajší život do onej svätej udalosti, kde sa odohrávala pred zrakom oných ľudí zápas o spásu človeka skrze jednorodeného Syna Božieho. Cenu, udalosť, ktorú si kresťania pri tejto modlitbe a zvlášť na veľký piatok pripomínajú vo svojich obradoch po celom svete. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
koichi
28. 2.febuára 2019 20:43
Obviously robiť to čo nás baví
Napíš svoj komentár