Mnohí považujeme napríklad aj také neformálne stretnutie kdesi na káve, v kaviarni, cukrárni, reštike a podobne, za niečo, čo je normálne, a čo je azda prirodzená súčasť sobotných, alebo nedeľných popoludní. Určite. Také niečo je naozaj potrebné, aby človek sa dokázal odpútať od niečoho, čo ho možno zaťažuje, aby sa dokázal porozprávať o niečom, v čom mu nie je jasno, čo si teda chce ešte nadôvažok ujasniť, vniesť trochu istoty do neistoty a podobne.
Posledne menované som ani náhodou nespomenul len tak. Myslel som to celkom vážne, a hneď sa pustím do vysvetľovania, prečo je tomu tak.
Istota ako taká je prirodzený element potrebný k tomu, čo vyjadrujem začiatkom a nadpisom tohoto blogu, a síce, aby sme vedeli definovať čo konkréte nás robí šťastným. Aby sme vedeli možno dobre definovať príčiny nášho šťastia bez toho, aby sme museli analyzovať prípadné nedostatky, alebo z toho vyplývajúce mierne zlyhania, kde sa nachádzame vprostred nekonečne veľa otázok, azda aj tých nevypovedaných, ktoré sú najťažšie v danom okamihu. Ono to ale samozejme nefunguje tak, že to vieme konkrétne hmatateľne pomenovať, dať tomu konkrétne pomenovanie, jasný pohľad. Ako to myslím sa pokúsim vysvetliť, nakoľko to nie je jednoduché.
Je široký pojem, čo nás robí šťastným, akýmsi pokojným alebo pokojnejším, aspoň pre nejaké obdobie, ale vieme napríklad zato veľmi konrkétne, že keď sa niečo nie dobré, pozitívne, niečo negatívne, niečo nepriaznivé deje, hneď približne vieme aké to môže mať dôsledky. Napríklad ak niekde plánujeme cestu kdesi ďalej, nejaká dlhšia cesta a podobne, možno aj zahraničie, obyčajne sa nespoliehame len na to, že sadnem do auta a idem, ako je to v prípade, že potrebujem odskočiť si napríklad do obchodu spraviť nákup, alebo niečo mi pominulo v domácnosti, a teda kúpou ten problém celkom ľahko a nie zložito dokážem k spokojnosti vyriešiť. V živote človek naozaj sa musí popasovať s nepriazńou nie preto, lebo zas niečo je zložité, a zas sa musím s niečím trápiť, ale práve naopak.
Že keď človek chce dosiahnuť veľkú udalosť vo svojom živote, vektorom, akýmsi ukazovateľom toho všetkého môže byť práve nepriaznivá situácia a okolnosti, ktoré môžu spočiatku akosi mierne naznačovať, že sa nenachádzame na správnom mieste, alebo lepšie povedané, mali by sme zmeniť smer trasy, lebo tá po ktorej kráčame, isto nie je správna, čo sa môže prejaviť nie na začiatku, možno ani v jej priebehu, ale nezdar nás môže prekvapiť na jej konci, kedy si myslíme, že je všetko vybavené v našej spokojnosti.
A niekedy človeka šťastným, alebo akýmsi spokojnejším, pokojnejším navzdory všetkému môže robiť aj tá skutočnosť, že nebudem nad niečím rozmýšľať, či to, čo robím, je dobré a pre mńa užitočné, ale to jednoducho vykonám, bez ohľadu na akýsi dobrý, alebo menej dobrý výsledok, ktorý azda očakávam, alebo si od toho práve naopak, nič nesľubujem. niekedy je asi to najlepšie.
Záverom spomeniem toľko, že mnohí si práve veľmi zle, pripúšťajú prípadný neúspech, aj keď vedia, že do toho azda dali všetko a vynaložili veľmi veľa síl na úspešné vykonanie čohosi, čo bolo pre neho nesmierne dôležité, a málo vynaložili na to, čo pre neho fakticky neznamenalo nič, pretože z toho nemal nijaký úžitok, a úžitok azda druhého človeka ho možno vonkoncom nezaujímal. Toľko som chcel k tomuto článku napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár