Náš problém je ten, že veci, ktoré by sme mali brať vážne berieme akosi na ľahkú váhu, a opačne, čo by sme mali predovšetkým zbytriť pozornosť, nad tým častorkát mávneme len rukou, že dáko bolo dáko bude.
AJ internet spôsobuje, a to si uvedomujem v plnej výške, že čiastočne človeku robí spoločnosť, a niekedy, keď sa človek cíti napríklad osamotený, alebo si s niečím nevie rady, ako minule keď mi nešiel i phone, a prostredníctom návodu, ktorý som si našiel na internete, som si pekne mobil dokázal sfunkčniť bez toho, aby som otravoval kohosi medzi sviatkami, a bol nervózny, že mi niečo nejde, aj keď taká situácia je vždy nepríjemná, pretože človek keď niečo potrebuje, obyčajne vtedy sa všetko začne kaziť, a ako hovorí príslovie, keď sa nedarí, tak sa nedarí, a padne obyčajne veľa vecí, keď sa kazí tak sa kazí.
Práve v živote nevieme celkom isto zadefinovať, čo nás robí šťastným, pokojným, čo nás uspokojuje, ale vieme, čo nás neuspokojuje, a čo nechceme. Aj minule som to spomínal, že ak také šťastie ako také, nevieme presne, čo chceme od neho, nevieme si celkom predstaviť, aký je dokonalý a šťastný život, aký by sme napríklad chceli byť, čo by sme chceli mať, vlastniť, ale vieme celkom presne, čo by sme nechceli mať, čím by sme nechceli byť, čo pre nás znamená nešťastný život, a čím by sme nechceli byť.
Je napríklad zvláštne, ak som vymenoval celkom isto veľmi dôležité faktory, ktoré formujú našu osobnosť, to, čo vymedzuje dianie v našom živote, že mnohí proste nevieme čo chceme. Je mylné, ak niekto povie, že vie presne čo chce robiť v živote. To sa nedá, pretože naše možnosti sú jednak ohraničené možnosťami, ktoré vieme a máme možnosť spraviť, a to čo nie je v našich silách, to nevieme ovplyniť.
A paradoxne, zamestnávame sa, práve možnosťami, ktoré nevieme ovplyvniť, a človeka to začína mierne iritovať. Vieme dobre, že na niečo nemáme, ale predsa takými chceme byť, chceme to vlastniť. Je to presne ako s kupovaním si fejkových vecí... Aj tie čosi stoja. Ak nemám na originál, uspokojím sa s menej kvalitným materiálom lacnej značky, ktorá nás nenaplní, alebo prahneme po nejakej replike, aj ta tú cenu, že neponúka také možnosti a vymoženosti, taký pôžitok, ako jej pravý originál, pokiaľ sa zaoberáme len akousi kópiou produktu.
Ako sa vraciam k nadpisu, tak v podstate je to jedno. Pretože dospel som do názoru, že si uvedomujeme, a toto je prvok, ktorý nás spája, že, a to vyjadrím v podstate na záver tohoto blogu
Že všetko sa nedá vyjadriť akousi možnosťou, a nie všetko je možné, a možné aj také, ktoré sa javí na začiatku ako prirodzené a samozrejmé, lebo postupom času zisťujeme, že niečo je nad naše sily, a definovať čosi, čo prekračuje naše možnosti je na každom jednom z nás len individuálne.
Niekto túži sadnúť do auta, a odísť za rodinou, sadnúť do lietadla, a prísť domov. Áno, za asi dve hodiny prídem letecky v podstate hocikde, a reálne sa to aj dá, ak sú možnosti, ale vieme dobre že...
Záverom ešte posledný odstavec článku. Život naozaj prináša také situácie, kedy to jednoducho nie je možné ani vtedy, keď to veľmi chceme, a napriek našim možnostiam a ťarche dôkazov, sile, presviedčaní a neviem ešte čoho všetkého by som mohol vymenovať teraz čosi, častokrát musíme len poslušne sklopiť uši, skloniť sa naozaj pred Najvyšším, aj keď v neho neveríte niektorí, že teda naozaj, ja, ty, môj sused, môj kolega, známy, ty, ktorý toto čítaš ... Máme predsa len akési viditeľné, alebo neviditeľné bariéry, máme akési viditeľné alebo neviditeľné prekážky, ktoré chceme svojou činnosťou zbúrať, ale sa nám to nedarí než by sme akokoľvek chceli..... Zamyslime sa nad tým. Všetko dobré!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár