Čo sa nedá kúpiť za peniaze III

Dnes bol dosť hektický deň, teda celkom slušné na začiatku tohoto pracovného týždňa. Stále ešte prežívame vianočné obdobie, ktoré ale bude končiť budúcou nedeľou. Dnes by som chcel trochu spolu s vami pouvažovať, a dobré by bolo, keby bola aj nejaká odozva na aktuálnu spoločenskú tému, ktorú som zhliadol teraz na internete.

Počul som jeden príbeh, kedy chlapec predal obličku len preto, aby si kúpil nový iphone. Je naozaj neuveriteľné, ako sú mladí ľudia v dnešnej dobe hrozne rozmaznaní. Je pravda, že keď som bol na vysokej, tak vtedy akurát vychádzali do popredia smartfóny, ktoré azda v súčasnom období zažívajú neuveriteľnú renesanciu a rozmach. 

Bol som udivený, že naozaj existujú ľudia, ktorí kôli kúpe nového modelu sa dokázali akokeby neprimerane zaktivizovať, a stáť pred nejakou tou špecializovanou predajňou alebo nejakým obchodným domom alebo centrom celú noc doslova, neuveriteľné hodiny, aby boli medzi prvými v kúpe toho aktuálneho najnovšieho modelu. Pamätám sa ako keď som v detstve s obľubou zbieral hokejové kartičky klubov zámorskej NHL, ale nepohrdol som rôznymi inými klubmi napríklad z európy. Hoci od azda poslednej kúpy ubehlo hadam dobrých 16 rokov, a to som bol ešte na strednej škole, bral som to aj ja ako nejakú zberateľskú aktivitu, nie váseň.

Pretože vášeň je niečo, čo dokáže človeka vyslovene podmaniť a zotročiť. Totižto viaceré záľuby sa spočiatku javia ako neškodné, čo predsa neexistuje, aby človeku ublížilo, ale predsa pozorujeme vo svete, že opak sa stáva pravdou. A taktiež to, že človek podľahne akýmsi lákadlám, na ktoré jednoducho nemá, nevie ich akosi vnútorne spracovať, a potom je človek nešťasntý, že sa na čosi dal nahovoriť, na také, čo ho nerobí šťasntým, s čím v podstate má viac roboty a starosti, než by požíval z toho akýsi prirodzený úžitok, ktorý logicky človek očakáva.

A práve tu sa dostávam k hlavnej pointe a myšlienke tohoto môjho večerného príbehu, a čo tým teraz chcel povedať. Ľudia sa radi nechávajú sputnať vášňami, ktoré naozaj majú v tom momente jeden jediný cieľ s nami. Dostať človeka tam, kde chcú ony, hoci navonok samtvária, že práve ony sú tými podriadenými a nie opačne, dominantnými činiteľmi, hoci paradoxne, to bude vnímané presne naopak.

Ako som kedysi spominal, niekedy je problém, kedy dominantné a prirodzene záležitosti akosi upadajú pomaly do regresu a zabudnutia, a tým pádom naberajú opačný presne iný smer, než by mali, a nez by to malo byť správne. A práve dám si to pekne do súvisu s nadpisom môjho článku. Ktoré teda sú tie elementy a prvky, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze....

Prirodzene sú to veci, ktoré sú nám najdrahšie, a ktoré pochopiteľne nie sú merateľné nijakými finančnými prostriedkami, a teda prirodzene nevieme ich vyjadriť hodnotovo v peniazoch, lebo sa to nedá. Už to staré známe by som povedal... Zdravie, duševný a duchovný kľud. Jedno dosiahneme akousi správnou psychohygienou a správnymi návykmi, zdravým a triezvym pohľadom na svet a zodpovedným prístupom k zvereným povinnostiam, ktoré si prirodzene treba plniť, a duchovný kľud dosiahneme ako kresťania životom vychádzajúcim z milosti, ktoré človek čerpá jednak z prijatých sviatostí a jednak všeobecne povedané praktizovaním kresťanského, duchovného, spirituálneho spôsobu života, v ktorom sa naozaj tvorí vnútorná rovnováha života. Ak mám povedať osobne, nikdy som sa necítil lepšie ako po spovedi alebo účastí v kostole na sv.omši. Áno. Navonok sa prirodzene nič nezmenilo ako tak. Ale človek získa istotu, že viem prechádzať nielen sám vprostred udalostí tohoto sveta, ale vnímam božiu prítomnosť vo svete mnohorakým spôsobom... Napríklad silou, ktorú čerpám niekedy neviem ani skade, prácou, kde musím sa spoľahnúť jedine sám na seba, čo dakedy pôsobí ako moc komplikované, najmä vo vnímaní tých osôb ktorí do onoho času sotva robili niečo naozaj zodpovedné a sami pre seba brali si na zodpovednosť, pretože to nie každý dokáže...

 Záverom teda ešte vyjadrím niečo v krátkosti. Už viacerí sa o to pokúsili, ale neúspešne. Mnohí nechápu až do doby, kedy to síce pochopia, ale pravdepodobne bude pre nich už neskoro, a nebude to pre nich znamenať akýsi význam, pretože aj financie sú na to, aby človeku pomohli, ale častokrát v živote to býva tak, že človeku uberajú predovšetkým z duchovného alebo duševného zdravia. Keď ich je nedostatok, človek sa obáva o svoju budúcnosť prirodzene právom. Pretože nič nie je zadarmo, a ako vidíme okolo seba, neustále sa len čosi dvíha smerom nahor, len sa zdražuje. Nech sa vám darí.










Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku