Prečítal som si nateraz zaujímavú anketu, na ktorú teda rád by som napísal blog. Po veľmi dobrej cykloturistike teda nastal čas, aby som si dobre oddýchol, a som veľmi rád. 

V živote máločo môžeme niečo nazvať celkom oprávnene pojmom stabilita. Stabilné teda je niečo, čo je niečo pravidelné, na čo sa človek môže časom spoľahnúť, či už sa mu v niečom darí, alebo sa mu nedarí, či teda potrebuje v niečom poradiť, a potrebuje nejakú pomoc, ktorá ale nie je chápaná ako konečné, ale niečo ako prechodné riešenie, niečo proste ako preklenovacie obdobie, kedy človek v niečom akokeby vyhasol, a potrebuje pre seba akýsi reštart, či už po emocionálnej, alebo inej stránke.

Je pravda, že človek je niekedy buď dosť prepracovaný, ale práve naopak, cíti sa trebárs úplne nevyužitý, a nevie nikde využiť ten svoj potenciál, v čom by sa mohol uplatniť. Vidíme to v príkladoch, kedy aj vysoké škly chrlia každoročne absolventov, ktorí majú problém uplatniť sa na trhu práce. Problém je, že o tomto ako takom dôležitom spoločenskom probléme sa v podstate nehovorí, a to z dôvodu, že človek potrebuje akosi počuť, je naučený, že akési menej príjemné správy sa predsa nemajú roznášať do éteru, pretože tým by mohla byť vyvolaná vlna akýchsi pochybností. 

Otázka ale pre dnešnú dobu neznie, čo si konkrétne teda predstavujeme pod pojmom stabilita v živote človeka, aké miesto by mala zaujať, čo všetko by mala obsahovať, čo je to bezpečie, alebo pohodlie človeka, kde človek cíti akúsi istotu. Nechcem teda ani príliš filozofovať, alebo nedajbože politizovať, ja sa to snažím vnímať zo širokého uhla, kde vieme na základe nezaujatosti, a to by som chcel zdôrazniť, nezaujatosti posúdiť, čo všetko teda nás vedie k tomu, aké teda okolnosti plynú v dnešnej dobe, ktoré spôsobujú, čo je pre človeka stabilita, aké hodnoty by mal vyznávať a podobne.

Dobre vieme, že človek je ovplyvnený kadečím, a predsa v tomto smere viacmenej stráca svoj vlastný názor, povedal by som, v tomto všetkom sa stráca akosi integrita človeka, ktorá teda môže byť vo väčšej miere akosi narušená, mierne destabilizovaná.

Mnoho ľudí si myslí, že keď sa navonok nič nedeje, o nič predsa nejde. Chýba niekedy v nás ako keby ten známy šiesty zmysel, kedy človek by mal vytušiť, že v niečom predsa len by som mal možno pridať, zrýchliť tempo, kdesi ubrať, kdesi možno spomaliť, pretože tieto pojmy sú dôležité teda z hľadiska cestnej premávky na to, aby som teda vedel bezpečne šoférovať, a teda prísť do cieľa.

Neviem presne ani ja, čo všetko môže znamenať pojem stabilný človek, pretože originálny recept na vyriešenie tohoto problému, tak by som to nazval azda ani neexistuje.

Problém je, že všetko sa snažíme vnímať zo svojho uhla pohľadu a príliš subjektívne, že keď sa mne darí, isto sa darí aj mne, a teda neverím, že niekomu sa žije ťažšie, a teda keď je situácia opačná, človek má veľké pochybnosti, že teda keď sa mne nedarí, myslím si, že sa nedarí viacerým, alebo práve naopak schádzame niekedy do extrému, že myslíme si, že sa nedarí len mne, v niečom teda je chyba, človek začne seba akosi obviňovať zo svojej neschopnosti, pričom dobre vieme, že to predsa nie je tak, a na všetko sa treba pozerať predovšetkým s primeranou dávkou objektívnosti a zrelosti.

Záverom by som povedal, že práve tieto dva posledne menované pojmy, ktoré som nateraz v mojom článku naznačil, teda objektívnosť a zrelosť sú akousi nevyhnutnou zložkou, dosť podstatnou a veľmi potrebnou v prvom rade nato, aby sme sa vedeli prijať seba samého takého, akí sme, usúdiť, kde by sme potrebovali možno akúsi premenu, vnútornú zmenu, ktorá by teda presnejšie definovala náš hodnotový rebríček, ktorá by teda vedela určiť kto sme, ktorým smerom by sme sa mali ubrať, a aký je cieľ našej cesty, teda niečo, o čom som sa viackrát na mojich článkoch zmienil. Toľko som chcel napísať. 

 Blog
Komentuj
 fotka
patrixo  12. 10. 2019 20:53
inak.. este som nepochopil ani jeden tvoj blog.. mozno je chyba vo mne.. ale pre mna to je more textu a ziadna pointa.. a nemyslim to v zlom
 fotka
vreskot000  12. 10. 2019 21:06
rád filozofujem, a niekto nechce riešiť niečo podobné. môžem ti vysvetliť nie je problém. píšem. ...Je pravda, že človek je niekedy buď dosť prepracovaný, ale práve naopak, cíti sa trebárs úplne nevyužitý, a nevie nikde využiť ten svoj potenciál, v čom by sa mohol uplatniť. teda to, že teda je prepracovaný, alebo nevyužitý, čo je teda opakom a v protiklade spôsobuje, že tieto dva extrémy priamo destabilizujú vnútornú rovnováhu človeka. Vidí ako niekto viac pracuje, nazdáva sa, že bude mať viac úžitku, čo môže viesť k tomu, aby sme sa niekomu rovnali, pričom nevnímame, že to nie je naša cesta. niekto je podnikateľ, ktorý pracuje nonstop, a niekto, kto pracuje 8 hodín si môže pripadať ako niekto, kde sa cíti nevyužitý, pričom obaja tvoria hodnoty, ktoré dotvárajú akýsi harmonický celok osobnosti človeka, akýsi duševný rozvoj. Otázka. Je cennejšia duševná, alebo fyzická manuálna práca? Ani jedno ani druhé, pričom doplňanie jednej a druhej tvoria vyváženosť osobnosti človeka, aby si pestoval duševné zdravie
Napíš svoj komentár