Čo si predstavujete pod pojmom pokora?

Nie som si istý, či som túto tému zahliadol kdesi v nejakej rubrike v ankete, tu, alebo kdesi inde, ale celkom som nad tým začal rozmýšľať, a práve tam som prišiel na niekoľko myšlienok, ktoré by som celkom rád napísal.

Čo sa týka pokory, neviem presne, akú definíciu vymedzuje tento pojem napríklad etická výchova, alebo občianska náuka, ale za to presne viem, ako sa definuje v duchovnom slova zmysle. Písmo Sväté mi hovorí, že Boh sa pyšným protiví, to jest, Boh ako plné dobro neprijme pýchu ako opak pokory, ale pokorným dáva svoju milosť.

Vieme dobre, že naozaj človek, ktorý je pokorný, obyčajne to nedáva na sebe znať, ale naozaj sa stáva akýmsi obľúbeným, a pritom nemusí nič také vážne robiť navonok. Častokrát človek zo seba proste niečo zvláštne vyžaruje. Prejavuje sa to napríklad tak, že niekedy si proste nájdeme spriaznenú dušu, s ktorou máme podobné nie tak názory, ako skôr ten životný zmysel a filozofiu, na báze ktorej človek rozvíja svoju budúcnosť, a zrazu človek má reálny pohľad na svet, pretože vie, že teda keď chce niečo tvoriť, a cíti pri sebe akúsi odozvu, vie, že čoskoro tá práca, ktorá celkom isto môže byť namáhavá, prinesie svoje ovocie, úrodu, a bude mať z toho osoh, bude sa z toho tešiť.

Na toto všetko človek naozaj v sebe musí mať akýsi druh pokory. Je ale dosť ťažké definovať čo vlastne pokora je. Mnohí si to predstavujú ako čosi, že človek bude ticho, a akosi pasívne prijímať svoj údel s tým, že toto predsa všetko len sa malo stať, ja to len prijmem. Niečo mi to naznačuje aj Písmo, napríklad v knihe Jób, kde Jób povedal, Boh dal, Boh vzal, stalo sa ako sa Pánovi páčilo, nech je zvelebené meno Pánovo. Existuje krásny dovetok, a síce, citujem, od tohoto času až na veky. 

Pokora je prejav veľkosti duchovného života, ktorý sa vonkoncom netýka len kresťanského ponímania duchovného života, ako to teda píšem. To samozrejme ešte neznamená, že človek bude pasívne prijímať všetko to, čo mu prinesie život plne odovzdaný s tým, že všetko prijme, a s ničím sa nemieni pasovať.

Mnohí nemajú radi výčitky na ich adresu, ale tú bolesť celkom isto človek môže zaiste premeniť na akýsi druh seba poznania, osobného rastu. Mnohí si neuvedomujeme totižto, že nie vďaka kritiky môžeme porásť, vďaka nej určite nerastieme, ako, to sa posnažím vysvetliť v riadkoch nižšie, ale vďaka precitnutí, a uvedomení si svojích chýb, nedostatkov, možno aj svojich dostatkov a kvalít.

Máme totiž dva druhy osôb. Geniálnych majstrov, ktorí svoje "diela" píšem to v úvodzovkách, aby sa nejednalo o nejaké konkrétne osoby a podobne, nepovažujú za umelecké dielo, len ho považujú za akési dielo zručnosti... klasický príklad vysvetlenia pojmov ako umelecká tvorba a gýč. Gýč ako vieme, nie je umelecké dielo, je to len dielo zručnosti, aspoň tak sme sa to učili kdesi na slovenčine. Dajme si to ale do duchovnej roviny, a v podstate v živote nie jeden z nás sa s tým azda mnohokrát stretol.

Aký je vlastne rozdiel medzi gýčom a umeleckým prejavom? Mám pocit, že mnohí napríklad hrajú to, akí sú dobrí, ale v podstate sú plní nezdravého sebavedomia, a vnútorne celkom isto sa zožierajú, že musia pred ostatnými hrať akési divadlo, že musia ukazovať svoju druhú tvár. Možno navonok sa azda tvária akísi pokorní, ale pritom to vôbec tak nie je.

Mnohí síce pomáhajú, to sa nedá poprieť, častokrát naozaj nezištne, ale v podstate to nezištne nie je. možno sa to tak pekne tvári, ale v nezištnosti nejde len o to, aby človeku bolo čosi vrátené, čo komusi venoval, dal, predal, a podobne. Niekoho nezaujíma akási finačná hodnota, ale ho zaujíma, ako bude kdesi v popredí pred niekým, aby mu ukázal, že na to naozaj má. 

Častokrát sa môže jednať o nejaké dlhodobé súperenie najlepšieho s tým, ktorý sa umiestnil na druhom mieste, môže to byť v športe nejakí odvekí rivali, alebo napríklad v nejakom biznise, kde súperia napríklad pracovníci o nejaké odmeny, nemusia to byť finančné, ide o to,kto akým spôsobom prispel predovšetkým k spoločnému dobru tej spoločnosti, kolektívu, kde sa nachádza, a kto sa v podstate na úspechu len priživuje, nezdravo participuje, a tvári sa, akokeby všetko to záviselo od neho, celý ten úspech, čo je celkom isto mylné definovanie kolektívnej tímovej práci v ostrom kontraste s indiviualizmom, o ktorom som sa kedysi v mojom blogu už zmienil. 

Nezištnosť neznamená, že za to nič nedostanem, pretože všetko sa cez financie, cez peniaze, výplatu a podobne nedá merať. Dobre vieme, že tie najdrahšie veci sa nedajú finančne ani materiálne vyjadriť, a my veľmi dobre vieme, o čo konkrétne sa jedná. Rodina, priatelia, zdravie, pevná viera, ktorá je dar od Boha presne ako to, čo spomínam hneď na začiatku tejto vety.

Čo dodám na záver? Azda len to biblické. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť. Nech sa vám darí.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu