Mnohí stále čosi len hovoria, ale máločo naozaj povedia. Túto zdanlivú nezmyselnú vetu, ktorá ma oslovila a ktorú poznám už roky som považoval od momentu počutia za veľmi múdru.
Ticho pramení naozaj z múdrosti človeka, ktorý vie, že nepotrebuje veľa rozprávať, aby kohosi presviedčal. Aj pri nákupoch je to tak. Áno, šikovný obchodník proste využije svoje bohaté komerčné obchodné praktiky a kadejaké ťahy, aby samozrejme dokázal veľmi šikovne predať svoj tovar zákazníkovi.
Obyčajne pri predstavovaní človek povie spústu viet, spústu akýchsi zaručených rád, postrehov, ponaučení, skúsenosti, veľa opíše pozitívnych, ale menej negatívnych informácii s daným produktom, ktorý prezentuje. SAmozrejme, tieto praktiky pozná každý z nás, ale obyčajne tomu venujeme pramálo pozornosti. Prejaví sa to tak, že niečo o čo naozaj máme záujem nás naozaj ohúri, a okamžite to kúpime, bez ohľadu na to, akú to má naozaj životnosť, čo to je fakt nutné a ptrebné pre nás. Či by nebolo napríklad oveľa rozumnejšie trebárs počkať ešte s kúpou, a nikam sa samozrejme neponáhľať, pokiaľ to naozaj urgentne nepotrebujem, a možno to bude niekde zbytočne zaberať miesto, ktoré by som vedel možno oveľa efektívnejšie čímsi iným potrebným a užotočným vyplniť.
Nakoniec toho človek zistí, že povedal síce mnoho, ale veľa rečí bolo prázdnych a zbytočných. Napríklad aj keď človek v škole odpovedá, možno odpovedá na všeličo možné, len na to, na čo sa učiteľ pýta, na to neodpovie. Odpovie možno na neexistujúcu otázku vo svojom domnení, že azda mu to nejako prejde, a že dotyčný učiteľ si to v podstate nevšimne.
Všetko to skončí pri tom, kedy je jednoducho upozornený na to, že na takéto informácie sa ten dotyčný skúšajúci vôbec nepýtal, a teda musíme nutne prejsť k téme. To je výsledok toho, že človek proste vo svojej príprave naozaj čosi úmyselne, alebo neúmyselne zanedbal, a teda sa to prejavilo na nekvalitnej a veľmi zlej odpovedi, ktorá napríklad toho študenta, žiaka môže mrzieť, pokiaľ nenapraví svoju chybu, ktorú spôsobil svojou nepripravenosťou, ktorá pramenila z jeho osobnej nedbanlivosti.
Tam nikoho neoklamete, a možno všetci sme to mohli zakúsiť, táto situácia pravdepodobne nikoho neminula ako príklad spoza školských lavíc.
Tak, ako človek v štúdiu, v škole proste podceňuje niektoré veľmi dôležité situácie a momenty, tie sa človeku vrátia, a bude to musieť riešiť oveľa ťažším spôsobom, pretože pri odpovedi existuje určitá možnosť nesprávnej odpovedi, ako to napraviť, ale osamotený človek sám nemá možnosť sa opraviť, keďže poväčšine prípadov nemá na výber.
Čo mi z toho logicky vychádza na záver tohoto článku? Že netreba byť príliš aktívny, pretože skôr či neskôr človek sa môže popáliť, a čosi ľutovať, čo spravil, a čo nemusel spraviť, a potom naopak. čo nespravil a mohol spraviť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár