Čo znamená nájsť seba samého II

Akurát som opätovne reagoval do jednej ankety, kde autor píše, že ľudia nepočujú, keď ľudské srdce plače, nedokážu spolucítiť, nie sú empatickí, na rozdiel od zvierat, ktoré to dokážu. No, čo by som teda povedal k tejto problematike.

Mám pocit, že zažívame novodobý fenomén, kedy povyšujeme psy nad niečo, čím nie sú. Myslím si, že pes ako najvernejší priateľ človeka určite dokáže vytvoriť akési puto, ale to nie je cit v pravom slova zmysle. Kedysi som pridal článok s tematikou, že si zamieňame veci a zvieratá (zviera nie je vec isto) s tým, že veci milujeme, ale ľudí používame, a teda, ako vidíme, má to teda byť presne opačne. Ľudí máme predsa milovať, a veci používať. 

Na to, aby som našiel seba samého, je potrebné aby som prijal inakosť do svojho života. Mnohí sa boja určitej zmeny, ktorá nutne musí prísť preto, aby človek niečo jednak nové spoznal. To poznáme všetci. Málokto sa zamýšľa nad tým, že zmena prichádza nielen preto, aby nové spoznal, aby niečo nové zažil, mal zmenu prostredia, ale preto, aby to staré predsa zanechal. A zanechať niečo staré, k čomu som možno ideovo, citovo a inak pripútaný je predsa hrozne ťažké. Zvlášť je to možné vidieť v nejakom období, kedy človek možno citlivo, alebo precitlivelo vníma na niektoré podnety, pri ktorom každopádne racionálne uvažovanie akokeby na istú dobu išlo bokom.

Čo teda znamená nájsť seba samého. Je obrovskou nevýhodou, že človek stráca čas v prostredí kde nevie zrealizovať všetok svoj potenciál a talent, ktorý má v sebe. Je naivné si myslieť, že budem robiť v práci, ktorá ma bude napĺňať a kde budem šťastný, a mať všetko priaznivo naklonené ku sebe. To neexistuje. Jestvuje hŕstka ľudí, ktorí tomuto veria, napriek tomu, že to nedokážu uskutočniť. Jestvuje istý počet ľudí, ktorí iných presviedčajú, že pred sebou predsa majú úspešnú kariéru, len pre to musia niečo aj obetovať.

A mnohí aj obetujú častokrát seba samého, všetok svoj voľný čas na úkor plnenia nejakých pôžitkárskych chúťok, len preto, aby krátkodobo im bolo dobre. Vôbec neriešia dhodobé vzťahy, čo považujem v tomto meradle za zlyhanie ľudského faktora. 

Je veľa takých, ktorí sa zmenili prítomnosťou jednej osoby, ktorá možno natrvale im zmení život tak, že na ňu nedokážu zabudnúť. Obyčajne to máme v tom nie menej príjemnom svetle, kedy človek ľúbi, ale sa sklame, ale napriek sklamaniu ho nosí stále v srdci.

Nájsť seba samého znamená uvedomiť si dôstojnosť svojej osoby, že predsa aj v mojom okolí jestvuje mnoho iných, a predsa jedna jediná osoba, ktorá si zaslúži pozornosť, a kde mi to bude predsa opätované. Že niekto predsa len dokáže rozveseliť mňa, a ja jeho. Ako spomína jedna pekná pieseň, ale to je v tóne vo vzťahu muž a žena, že.... ja ti dám odpoveď, že si pre mňa celý svet, to čo ty ku mne cítiš, znásob tisíckrát. Nemusíme okamžite mať na mysli nejakú love story, ale aj úprimné priateľstvo je naozaj nadovšetko. 

Mnohí túžia po vzťahu, samozrejme nezadaní, ale pokiaľ človek neotvorí svoje srdce, pokiaľ sa za niečo naozaj úprimne nemodlí, a nestavia svoj život na mocných pilieroch lásky, ktorá viac dáva ako berie, obyčajne bude veľmi sklamaný.

Kde aj mne niekto preukáže tú láskavosť, a budem sa tešiť z nejakého spoločenstva. Práve preto, ak sa dosiahne opak, je to výsledok toho, že ľudské vzťahy sú veľmi plytké, založené na báze akejsi sexuálnej, pohlavnej, živočíšnej príťažlivosti, kde absentuje pravá láska, ktorá nepozná hranice. Práve preto mnohí sa len na základe sexuálnej príťažlivosti hodnotia ako dobrý, alebo zlý pár, ako takí, ktorí sa ku sebe hodia, alebo nehodia.

Čo napíšem záverom. Hovorí sa, že človek sa učí na vlastných chybách. Áno. Ale keby človek trochu rozmýšľal, bol viacej otvorený možnostiam, viac by ľúbil, bol by menej egoistický, viac sa usmial, povedal pekné slovo povzbudenia práve tam, kde je nevraživosť, vniesol by pokoj tam, kde je hádka, svet by bol krajší určite. 

A veľa ľudí, ktorí cítia vnútorný rozpor by miesto pocitu menejcennosti (vyhýbam sa škaredému slovu komplexu) pocítili vnútornú pohodu a silu čeliť problémom, ktoré neobídu nikoho. Práve v tomto stave človek dokáže nájsť seba samého a vyrovnať sa s niečím, s čím človek dlho bojuje. 


Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku