Znie to teda takto. Život je kratučký okamih, je hlúpe naplniť ho čo i len najmenším zlom. Nech tvoj okamih zažiari svetlom neopakovateľného Dobra.
No. Toľko zamyslenie od pána pátra, s ktorým veľmi rád diskutujem, pretože ma jeho myšlienky veľmi obohacujú, rozširujú to moje poznanie, zisťujem, že to dobro, ktoré je predsa len prítomné v životoch nás ľudí nás spája, a že neexistuje prekážka, aby sme to dobro medzi sebou niečím nebudovali.
Nesúvisí medzi tým ani reálna vzdialenosť, ani to, či sa s niekým poznám osobne, aj keď mám pocit, že isto som s ním bol, nakoľko bohoslovci novici danej rehole k nám chodili do mesta do kostola pravidelne v nedeľu večer na omšu, a som presvedčený, že som ho stoprecent zazrel, ale pravda, nikdy sme sa nerozprávali. Zopár jeho spolubratov poznám aj osobne, ktorí sú ďaleko na misiách, napríklad na Taiwane a podobne.
A teda som naozaj veľmi rád, že internet sa takto dá využiť aj na celkovo šírenie dobra medzi tými, ktorí ho jednak najviac potrebujú, ktorí ho potrebujú a nepoznajú, a možno aj medzi tými, ktorí ho nepoznajú, ale čo je horšie, a to by som opomenul, ani ho nepotrebujú.
Nie raz sa aj nám stala situácia, kedy sme niečo odmietali, a ani sme nevedeli prečo. Možno ako deti sme nechceli prijať nejakú inakosť len preto, lebo sme s danou záležitosťou nemali skúsenosti. Možno nejaká návšteva, možno výlet do niečoho cudzieho s osobami, ktorí boli našimi patrónmi v škole, a zrazu boli v odlišnom postavení. Tam sme mali možnosť spoznať aj inú stránku povahy človeka, ktorého sme prirodzene, nestihli spoznať, pretože to nebolo možné.
Mnohí majú radi len noblesu, a skromnosťou pohŕdajú. Škoda, že to nie je v opačnom poradí, vtedy by to bolo priaznivejšie určite pre celú našu spoločnosť.
Pre ľudí, ktorí práve takto rozmýšľajú, nikdy nebude mať cenu, hodnotu, napríklad obyčajné posedenie pri káve, alebo nejaké náhodné stretko, ktoré človeka obohatí tak, ako sa to stáva v poslednej dobe mne. Kedy mi to rozradostní celý deň, a ani v podstate neviem prečo. Práve aj tá najmenšia radosť, ktorá celkom isto pochádza z hodnoty priateľstva a duchovnej jednoty a spriaznenosti sa nedá nijako dokázať.
Nikto tú spriaznenosť predsa nikdy nevidel, nikto ju nevnímal, nikto ju nestretol, a ona predsa jestvuje. To je odkaz pre všetkých materialistov, ktorým duchovné hodnoty nehovoria nič, aj napriek tomu, že sa dajú pod ťarchou dôkazou reálne dokázať.
Odkaz teda pre všetkých, ktorí pohŕdajú možno pravou láskou, ktorá pre každého znamená čosi iné, pre niekoho čosi viac, pre niekoho čosi menej, a žiaľ, máme jedincov, pre ktorých neznamená vôbec nič na základe egoizmu, koncentrovanie sa jedine na seba, svoju osobu, svoje potreby, ktoré sú väčšinou zahrnuté do materialistického ponímania, riadiť sa v duchu hesla, že čo vidím na vlastné oči, viem dokázať, len jedine to je reálne, ostatné prežité na základe pocitov, vnemov, emócii sú čistým sentimentaizmom.
Záverom ešte posledné myšlienky na zamyslenie.
Nikdy nebude mať cenu podarovaná napolitánka možno aj za dvadsať centov, ale tak, že to bolo veľmi úprimne, k poteche oboch, vytvorenie dobrej a neopakovateľnej nálady, nákazlivé šírenie smiechu, lásky, dobroty, nehy, ľudského prístupu, úsmevu, objatia, neopakovateľnej chémie, ktorá spája daných ľudí a pozýva ku jednote a priateľstvu presne tak, ako som to zažil takto aj ja, a som za to veľmi veľmi vďačný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár