Teologicky to viem spochybniť, pretože vo večnosti pravdepodobne neplynie čas. Avšak pojem večnosť je tiež príslovkové určenie času (4č) to je len skratka ktorú poznám z hodín slovenčiny a gramatiky, mimochodom aj táto veda, teda slovenčina a podobne, ktorú som aj na strednej škole mal veľmi rád mi pomohla pochopiť mnohé súvislosti, ktoré som si napríklad osvojil pri čítaní napríklad nejakej francúzkej, alebo anglickej literatúry, a podobne, a keď teda sa mám vrátiť k tomuto článku, teda a opak časnosti, teda akejsi ohraničeneho časoveho horizontu je večnosť, je otázka, či čas plynie aj vo večnosti.
Myslím si že áno. Pretože písmo sv. sa musí naplniť v tom, že v plnosti času príde Kristus ako večný Kráľ súdiť živých i mrtvych, a jeho kráľovstvu nebude konca. ved predsa zjavenie apoštola jána, ktorý žil na ostrove patmos hovorí predsa o veciach budúcich, ktoré sa ešte nestali. Kniha zjavenia jána apoštola. Všetky knihy biblie sú z naratívneho chápania, teda opisovej vecnosti udalosti, ktoré sa reálne stali a preto sú zaznamenané. Ale zjavenie Jánovo posledná kniha sa reálne neodohrala, pretože je to videnie, ktoré by sa na konci vekov mali splniť, ako hovorím, na konci vekov keď Pán zasadne po pravici Otca a bude súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca, ako mi to hovorí nicejsko carrihradské vyznanie viery. Aj ked bežne pre samozrejme ateistu, alebo aj kresťana, ale duchovne na nízkej úrovni a nezrelého, je to veľmi ťažké na pochop. podstatné je, aby sme čítali bibliu. Ale nielen čítali, ale aby človek si pamätal, čo sa v nej píše, pretože slova evanjelia sú na naše posvätenie, na našu spásu, a ako hovorí knaz po Evanjeliu,pre slová sv. Evanjelia nech Boh zmyje naše previnenia.
Ako to teda tomuto všetkému dobre porozumieť. To je dobrá otázka, aj keď to teda nie je jednoduché, hoci sa to zdá byť celé jednoduché. Je so samozrejme to čo som opisoval v tomto texte dosť náročné na pochopenie. Musíme si uvedomiť, že mnohé veci si vieme vysvetliť jedine s vierou, teda niečo, čo nepochopíme vo svete tu na zemi nikdy. Tým nechcem spochybňovať svetské zmýšľanie, pretože keď je v niečom dobré, isto pochádza od Boha.
Svoje tvrdenie by som podoprel výrokom pohanov ktorí adresovali pochvalné slová prvým kresťanom, citujem "pozrite ako sa milujú" čím pohania priamo, alebo nepriamo, teda na základe prejavených skutkov apelovali na to, že kresťania predsa len v dejinách sveta priniesli niečo nové, iní, lepší pohľad na svet, že veci sa dajú vyriešiť aj ináč než násilím, a že existujú nejaké dohody, ktoré dbajú na ľudskosť ohľaduplnosť, na miernosť, na rovnosť, a takto by sme mohli menovať pojmy, ktoré nie sú neznáme jednak z hodín náboženstva, alebo aj samotnej etiky, alebo aj z hodín občianskej výchovy a podobne, čo je celkom isto nespochybniteľný fakt.
Ešte sa k tomuto vyjadrím hneď.
Druhú vec ktorú by som vyjadril je azda toľko, že je rozdiel s kým sa vedie teda daná diskusia. Nie všetko každý musí rozumieť. Dobre to vie aj Ježiš Kristus, kedy v evanjeliu je zaznamenané to, že nie je učeň nad Majstra, teda že jeho prenasledovali, aj jeho učeníkov budú prenasledovať.
Toto sa opakuje v dejinách cirkvi, v dejinách vo všeobecnosti, napríklad v takom meradle, že to, čo je dobré, prospešné, a užitočné pre svet, to predsa má tendenciu vystupovať do úzadia, a tlačia sa do popredia mnohé nezdravé a choré vplyvy, ktoré nevieme ovplyvniť napríklad rozumovo, sú prakticky nevychované nevychovateľné, neprevychovateľné, ak by som to teda mal takto vystupňovať, čo považujem v mojom názore za fakt, ktorý má váhu slov.
Záverom chcem vyjadriť to, že je dobré keď niekto sa zoaberá týmito vecami aj preto, pretože je dobré mať na veci predovšetkým reálny pohľad, ktorý je nestranný, ktorý niečo pripúšťa, niečo možno vylučuje, k niečomu sa prikláňa, niečo možno schvaľuje, a to všetko prispieva k tomu, aby sme raz všetci, možno aj na základe nejakej výmeny názorov v rámci normy a dobrých medziľudských vzťahov, ako som to naznačil v mojich blogoch hádam nespočetne veľa krát prispeli k akejsi jednote, kde teda nebude priestor pre nejaké rozdelenia v akomkoľvek negatívnom chápaní, ktoré človeka zarmucuje, vyvoláva pocit smútku, stálej akejsi sebaobrany a pocitu azda menejcennosti z hľadiska toho, akej som viery, alebo aký svetonázor napríklad použijem vo svojom životnom štýle, vo svojom prejave, to, ako vystupujem napríklad na verejnosti, alebo konkrétne teda pri písaní článkov, blogov, komentovaní jednotlivých diskusných príspevkov a podobne. Je dobré vyjadrovať sa na takéto témy, pretože to prispieva jednak k rozvoju myslenia, a jednak k tomu, že človek chápe, že máme niektoré názory, ktoré je potrebné jednak rešpektovať, prijať, hoci nemusíme súhlasiť, to nikto nikomu nekáže, a to, ako spomínam, má to spôsobiť to, že raz všetci predsa máme za cieľ dojsť do jednoty, kde nám naše nejasnosti by mali byť raz a navždy vysvetlené. Myslím si, že lepšie som to z neutrálneho pohľadu možno napísať ani nemohol. Toľko samozrejme som chcel napísať môj komentár na túto tematiku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár