Na začiatku chcem len objasniť, že moju rečnícku otázku si nekladiem na základe mojich pochybností, ale použil som ju ako nadpis na blog, ktorý vznikol ako komentár na jeden článok. 

Predposledný odstavec máš pravdu, hoci je to vplyv doby. Barok sa anjelov snažil vyobraziť na spôsob malých detí v podobne anjelov s krídlami, a románsky, podobne ako gotický vplyv je opačný. Anjeli sú znázornení ako mladíci, ktorí nemajú detský, nežný výraz, ale sú v niečom dospelí. V čom, to vie autor tých diel. Ako by som to chcel povedať. Napríklad takto.

Problém niektorých umeleckých diel, tak isto aj čo sa týka náboženskej duchovnej roviny spočíva v tom, že niektoré myšlienky sú veľmi ťažko rozpoznateľné a dešifrované, čo vedie k určitému druhu zmätku, nejasnosti, možno frustrácie z nenaplnených túžob a snov, ktoré teda navždy ostanú túžbami a snami, a teda nikdy sa nerozvinú do podoby a nenadobudnú tie črty, ktoré by mali. 

Niekedy je to dobré, pretože aj dobré nasmerovanie človeka, tým že je síce dobré, nemusí byť žiadúce. 

Ja by som to prirovnal v tom, že dospelý človek vie, že založením ohňa v krbe, kozube v rodinnom dome slúži k tomu, aby vyhrial istú časť domu. Nejdem tu teda rozoberať nejaké konštukčné, staviteľské architektonické stavby a geodetické nejaké plány stavby a podobne, ale to chcem povedať, že dospelý človek, ako spomínam, vie, na čo slúži kozub, aj keď v nom prebieha horenie, ktoré za istých okolností môže byť nebezpečné, teda ak by sme zámerne manipulovali akýmkoľvek nežiadúcim spôsobom napríklad s otvoreným ohňom, ale také malé dieťa, prípadne duševne zaostalý človek nechápe, že si môže ublížiť, popáliť, privodiť si nejaké napríklad zranenie, neuvedomuje si že môže privodiť vyslovene nezvratné poškodenie na majetku a podobne. 

Druhá vec ktorú by som z môjho kritického myslenia opomenul je to, že pochybujem, hoci sa to uvádza aj vo filozofických a teologických traktátoch, či naozaj napríklad dieťa ako také má čisté myslenie a všetko čo súvisí s akousi jasnosťou, čo dospelý už nemusí mať. 

Inak povedané, či má čistú dušu. Nie som si istý, nakoľko ťažko sa od dieťaťa dozvieš akési relevantné dôvody niečoho, čo nevie nie že on sám vysvetliť, ale ti to nevie povedať, čo ale na druhej strane logicky zodpovedá jeho mentálnemu vývoju dieťaťa ktoré nevie a nedokáže samostatne a reálne uvažovať. 

S čím majú problém aj dospelí jedinci, to musíme opomenúť. Ak by som ťa mohol doplniť, ak sa nenahneváš, aký vzťah panuje medzi Bohom a človekom? 

To všetko sa píše v biblii predsa. Dosť ma trápi, ak niekto používa historicko kritickú metódu, ktorá spočíva predovšetkým podsúvania svetla prirodzeného rozumu tam, kde má vyniknúť čistý cit a priestor pre čistú milujúcu lásku. 

Som presvedčený, že všetko na svete v istom zmysle je dobré, slúži a smeruje k jedinému, dosiahnutie ciela, ktorým je dobro a láska. Avšak nie každý rozumie týmto pojmom, nie každý ti chce dobre, a práve preto naša spoločnosť tak vyzerá. Ten, kto úprimne ľúbi, je spravidla podvádzaný, a veľmi zranený, zatiaľ čo ten oproti síce cíti, že v niečom spravil chybu, avšak vo svojej prostote ( jednoduchosti) si aj tak pomyslí, že on je ten, ktorý predsa len má pravdu, ktorý spravil to najlepšie, čo mohol on sa predsa nemôže mýliť, a teda on za nič v podstate nemôže! a potom to všetko zvalí na toho druhého a spraví z neho hlupáka, pričom opak je pravdou. 

Nechcem povedať, že tým hlupákom je on, avšak toto je výsledok, povedal by som nekritického uvažovania, kde absentuje jednak láska, a jednak dosiahnutie spoločného dobra, ktoré nesúvisí s dobrom pozemským vo forme, ako si ho predstavuje neveriaci človek, ale niečom, čo ťa proste presahuje. čo nevieš presne definovať, ale vieš, že je to niečo neopísateľné, čo dokáže ťa plnohodnotne uspokojiť, a tušíš, že to niečo nevypovedateľné tajomné je niečo, kde smerujeme všetci chtiac nechtiac, a to je láska Ducha Svätého. 

Na pochopenie tejto dogmatickej (rozumej vednému odboru, a nie pojmu dogmatickej, ktorá sa niekedy myslí ako slepo uznávaná poučka alebo zákon) pravdy je potrebná viera, ktorá jednak presahuje nepopierateľne rozumové zmýšľanie, a jednak myslenie, ktoré nie je postihnuté materializmom, dosahovaním nejakých svetských potrieb, ktoré síce isto sú potrebné, a ktoré prirodzene dotvárajú tvárnosť tejto zeme, ale nie sú na prvom mieste. 

Záverom teda ešte niečo v krátkosti. A práve taký človek, ktorý toto všetko nechápe, nikdy nepríde k samostatnému uvažovaniu, že existuje aj niečo iné, existuje isto aj niečo, čo sa odlišuje od materialistickej predstavy hmoty, a že existuje niečo, kde panuje niečo iné ako priestor, hmota, čas, tieto fyzikálne pojmy, ktoré sú súčasťou hmotného sveta, teda že existuje istá forma večnosti, ktoré, ako hovorí Písmo sväté, ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Toľko som ti chcel napísať brácho.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár