Tu už teda potom nejde ani tak o to, či dokážeme byť v našom konaní slobodní, presne tak, ako mi to napríklad vymedzuje duchovné chápanie môjho kresťanského učenia. Problém je, že na toto neexistuje dá sa povedať univerzálna odpoveď a tak toto všetko napriek tomu všetkému dobrému, ktoré sa mu môže dostať je vlastne otvorená a nikdy nekončiaca téma.
Poznáme azda tú starú známu poučku, že všetko zlé je na niečo dobré. nemyslím si vôbec že je tomu tak, napriek tomu, že tomuto dá sa povedať v oveľa väčšej miere modernému trendu myslenia tomuto fatálnemu omylu mnohí zlyhali a podľahli, a myslia si, že naozaj všetko je tak ako má byť.
A tak ako som teda povedal, týmto konáme zlo, a myslíme si že konáme dobro. Aj v kresťanstve vidíme, ako sa deje napríklad neprávosť, a nesnažím sa pravda zhľadiska akejsi miery objektivity zakrývať oči, pretože v každej spoločnosti, ktorá vyniká hierarchickými a demokratickými prvkami, ktoré sú teda v ostrom protiklade a teda uvádzam dva rozdielne svety, toto všetko funguje. Lenže problém je že v jednej inštitúcii sa to zakrýva a potláča, a v druhej sa to aspoň dá normálne navonok, kde existuje istá šanca akejsi reparácie, akéhosi očistenia, alebo teda zrovnoprávnenia svojich šancí, kde na základe pudovej miery spravodlivosti človek má zachovanú dôstojnosť v plnom jej rozsahu, a nie na základe nejakých presne vymedzených poučiek.
Prečo to spomínam. Poznám samozrejme aj ja ľudí, ktorí dokážu veľmi manipulovať s človekom, a pred takým sa najťažšie uteká. Aby toho nebolo všetkého dosť, človeku dokážu ešte v osobnom živote narobiť veľa nepríjemností. Ide o to, ako sa dokážeš s takýmto čosi popasovať. V skratke povedané, to je to isté, ako keby si si proste nejaké problémy z práce, alebo napríklad so školy prenášal domov v plnej miere, a v plnej miere sa tým aj zaťažoval, hoci vieš, že ti to nepomáha v nijakej miere. Ani v dobrom, nič tým nevyriešiš, a tôbož a vonkoncom nie zlom.
Prečo. Pretože zlom sa ešte dobro nikdy nestalo, pretože je to nezmysel. Vetu, že všetko zlé je na niečo dobré považujem za oxymorom, pretože toto je niečo ako logický paradox. Nabáda to človeka nie ani tak k miere akejsi reflexie a podobne, ale práve naopak do veľkých rozpakov, kde nevie, čo má robiť.
Všetko zlé nemôže byť nikdy na niečo dobré, pretože ani slnko nevychádza na západe, ale len na východe. Kto si myslí opak, je naozaj na omyle.
V súčasnosti sme pod vplyvom a tlakom mienky väčšiny a mnohí sa napríklad v záujme o udržanie svoje pozície snaží robiť rôzne kompromisy, len preto, aby si udržal stoličku, a nejde teda do rizika. V niektorom mojom predchádzajúcom zamyslení v mojom blogu som povedal myšlienku, že občas proste musíme aj zariskovať, nie preto, lebo výsledný efekt je možno naše konečné zlyhanie alebo teda nejaká naša prehra, ale preto, aby sme proste otestovali seba samého, či dokážeme samostatne sa rozhodovať v nejakom dôležitom procese, a či nie sme alebo teda sme a do akej miery závislí a ovplyvnení ľuďmi, a to poviem vyslovene, ktorí nemajú čo hľadať v našej blízkosti.
Záverom tohoto môjho dnešného článku ešte niekoľko posledných zamyslení. Z toho mi vyplýva jedno jediné. Som veľmi smutný, ak pod plášťom akejsi pokory, alebo poslušnosti, alebo nejakého rýchleho kariérneho rastu a pod plášťom všobecného dobra vo spoločnosti sa robia vážne prešľapy, ktoré by nemuseli byť. Prajem vám všetko dobré.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@lool141 cez víkdend nepracujem, pracujem od nedele večera do piatka vecera a vikend využijem na plne odreagovanie sa. predposledný odsek neviem čo tym myslis. mne sa jedná o logiku myslenia, a nie to kto má pravdu, pretože pravda je len jedna. neexistujú paralelné pravdy. nezmysel. doba sa zameriava na individualizmus. ano, aj o tom som písal, ale to len preto, lebo všetci chceme byť samostatní, ale naša samostatnosť sa zakladá na našej vrcholnej neschopnosti prispôsobiť sa iným, možno trochu aj ustúpiť, a preto kde vznikajú dva myšlienkové prúdy, dva rozdielne názory, to môže vyustiť len do konfliktnej situácie. problém je, že nie ten je na vine, kto si myslí že má pravdu, ale ten, ktorý objektívne na základe ťarchy dôkazov pravdu vysloví a obháji si ju a následne padne do nemilosti. nemyslel si nato?
Napíš svoj komentár
Všetko zlé je na niečo dobré - popravde, môže za tým byť ospravedlnenie svojej chyby, vyhýbanie sa realnemu pôsobeniu následkov.. SKôr tu vetu troška modifikovať do dnešnej spoločnosti.. , Ssituácie, ktoré sa nám stanú, vychádzajú zo skúseností, ktoré sme doposiaľ nadobudli a to kým sme. A tak ak ide o zhodnotenie či su zlé alebo dobré, z hľadiska pôsobenia musia byť teda podrobené kritickému mysleniu."
Globalizácia - Mojím názorom je to, že ak v dnešnej dobe zglobalizuješ niečo, je ťažké to obhájiť, pretože je nespočetne veľa zmyslov k danému pojmu. Doba sa skôr zameriava na individualizmus. Preto ak rôznu vec chápu viacerí ľudia rovnako, ide v podstate iba o názor skupiny o počte xy, nie o všetkých. A to či sa budú zhodovať všetky okolnosti.
Záverom iba tolko, že filozofia je fakt super.. AJ keď v podstate povieš pravdu, je to tvoja pravda. A takto sa pravdy stavaju do sporu s inými osobami. A vytvárajú pomyselné bezodné jazierko myšlienok.. Dokonca aj keď podrobíš tieto myšlienky nejakému vedeckému faktu, je ťažké dať všetky neznáme do ,,rovnice"..
Pzn. : To je tak keď si ešte na obed v posteli a račej vytváraš fakt kreatívne myšlienky než by si mal dačo urobiť vid. ja momentálne.