Isto každý z nás, pokiaľ pracujete, poznáte ten dobrý pocit, keď proste človek dostane výplatu za odvedenú prácu. Je to normálne, dokonca, pre úplnosť a správnosť sa o tom zmieňuje aj Písmo Sväté, ktoré upozorňuje, že robotník si zaslúži mzdu za svoju prácu. Teda tento pojem je teda minimálne dvetisíc rokov starý, a už teda Písmo ma upozorňuje, že ak niekomu dávam prácu, tak dotyčný si naozaj zaslúži mzdu k adekvátne vynaloženej práci. A samozrejme, pokiaľ ja na niekoho pracujem, a vytváram mu zisk, on mi je povinný zaplatiť.
Prečo je teda povinný zaplatiť? Materiálne zmýšľajúci ľudia odpovedia, a v podstate celkom správne, že mzda je odmena za vykonanú prácu. Táto priam jednoduchá ekonomická poučka je vhodne doplnená príslušným biblickým citátom vyššie menovaným v hornom odstavci.
A tak prirodzene, človek, ktorý si odpracuje nejakú zjednanú časť práce, má za ňu dostať odmenu. Vidíme v dnešnom svete, že nie vždy je tomu tak, a práve preto nastávajú rozpory. Kde je teda problém? Je problém v nedostatku, alebo v nejakej zábudlivosti kohosi, alebo možno lenivosti, alebo azda nepoctivosti. Je problém teda u toho, kto zanedbáva si svoje povinnosti a záväzky voči niekomu, koho teda ten sľub viaže? Ako je to potom?
Sú ľudia, ktorí veľmi radi rozhadzujú, a bezmyšlienkovite míňajú na všetko, čo sa im zažiada, bez ohľadu na to, či na to majú alebo nie. Doprajú si síce dneska hojne, ale zajtra je to bieda, presne tak, ako mi to hovorí múdre príslovie. On si síce môže dovoliť kadečo, ale bude naozaj šťastný?
Rozumný človek je taký, ktorý si dobre premyslí, čo ide spraviť, a do čoho sa momentálne ide pustiť, aby to v budúcnosti neľutoval, a nevyšlo tak jeho dielo nazmar, a nebude mu to slúžiť k ničomu. Ani k materiálnemu dostatku, ani ku osobnému šťastiu. Už keď sa niečo musí spraviť, a nie je tam ani ten dobrý pocit z vykonania práce, keď tam proste chýba už ten prirodzený úsmev, hoci nie všetko sa dá vykonať s vôľou a ochotou a podobne, ale proste apoň niečo z tohoto by tam malo podľa správnosti byť.
Pamätám si z detstva, a to bude hlavný bod článku, rozprávku od Walt Disney Tri prasiatka. Jedno si postavilo dom z nerozvážnosti na lúke plnej kvetov, druhé z dreva, ale najmúdrejšie si ho postavilo z betónu a tehál, a na takom mieste, odkiaľ má jasný výhľad na okolie, nielen s cieľom pozorovať prírodu, ale včas sa pripraviť na obranu pred útokom akéhosi nepriateľa.
A tak to aj skončilo, dvaja bratia utekali pred nebezpečenstvom ku tretiemu, a ten ich vo svojom murovanom príbytku zachránil. Ba čo viac! Zneškodnili nepriateľa, a im sa nič nestalo. Povieme si, rozprávka pre deti, ale uvedomil som si teraz naozaj jedno, hoci som to čítal azda 24 rokov dozadu. Celkom si pamätám, pretože či chcete, či nie, každá rozprávka, alebo nejaká bájka proste obsahuje nejaké poučenie. Mnohí si pod pojmom poučenie predstavujeme len akúsi nástrahu pred hrozbou, ktorú si máme uvedomiť, a jej sa strániť. Áno, približne o tom to je, a radšej si to prečítam, ako by som potom v realite mal riešiť niečo, o čom nemám šajnu, v čom nie som doma, a nemám skúsenosti.
Aj my veľakrát, nikto nie je výnimkou, to by som chcel zdôrazniť.... veľakrát budujeme nestále príbytky, plníme si nereálne sny, resp, náhlime sa za čímsi, čo v podstate vôbec nepotrebujeme, a nerobí nás to šťastným.
Aký mám v tom názor? Ako by to azda malo byť podľa môjho názoru? Azda mnoho rozumne zmýšľajúcich kresťanov, pokiaľ vie, o čo sa jedná, by ti malo povedať asi toľkoto, ako to vnímam ja, a toto je akási rada na záver.
Dopraj si určite koľko chceš, koľko vládzeš, ale všetko s rozumom. Nejedzte dvaja jeden krajec chleba, ale rozdeľ sa s niekým na polovicu. Pokiaľ naozaj máš hojne.... nemusíš nikomu nič rozdať. Zaujímavé čo? Je to uhol pohľadu.
Mnohí nerozumejú. že človek má vyskakovať len do výšky platu. Mnohí nechápu, že keď niečo nevlastnia, a nemajú na to, a naozaj to nie je reálne, ale bažia a prahnú po sprostostiach, tak sa ich srdce proste doslova znivočí akousi chamtivou túžbou mať čosi, nehľadiac, a najmä prehliadajúc všetko to dobré, ktoré proste majú okolo seba. Máš bicykel, potom chceš mať zrazu motorku, potom chceš mať cestnú motorku, už nie to samozrejme hocičo. Potom ešte viac, a ešte viac. Potom si kladieme otázku. Kde je potom ten strop? A čo vlastne chceme? Čo chceme týmto dosiahnuť? Máme vytýčené nejaké ciele? Či sú skromné, alebo nie to nie je podstatné, podstatné je, či su reálne alebo nie.
Začínajúci v práci je rád, keď si za pár stovák kúpi ojazdené autíčko na dopravu, a nerieši stav. Teší sa z neho. Poznám jedného človeka, z rozprávania, nestarám sa, ale zarazilo ma to rozmýšľanie. Bohatí má možno najnovší model auta, do ktorého investoval neuveriteľné peniaze, a nedávno vyšiel nový model, a tento predáva, a ide kupovať ten. Keď má, nech si dopraje, ale keď ho dosiahneš, potom budeš už naozaj šťastný?
Práve preto šťastie je nie ako tak abstraktný pojem, ale úzko súvisí s vierou v Boha. Nie preto, že sa nedá vidieť, ale preto, lebo je nám to dané ako dar. Radovať sa z materializmu nie je hriech. Hriech je šomrať na všetko.
Radovať sa z niečoho znamená aj skúška, či sa viem z niečoho vzdať, zriecť, či si napríklad uvedomujem, že teraz musím čosi zanechať. Či si uvedomujem, že po období plného stola, celkom isto môže prísť obdobie hladu. Tu vidím kategorický problém mnohých, že mnohí toto proste nevnímame. Vnímame len to, čo sa týka bytostne nás. Ako to myslím?
Na záver ešte niekoľko myšlienok. Myslíme si, že ak sme my smutní, aj ostatní musia byť smutní, a všetko okolo nás je ponuré, a ponorené kdesi, do čohosi, čo ani nevieme pomenovať, a nerobí nás to šťastnými. Ak sa radujeme, všetko je okolo nás svetlé, a všetci musia byť naladení a veselí, tak ako sme naladení a veselí my. Ale toto takto nefunguje. Všetko merať len na subjektívne pocity, na nejaké preukázané sentimentality.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
riddler
17. 12.decembra 2017 14:49
Mne tento blog pripomenul knihu Hry o život, kde počas hodovania vypili nejakú látku na vyvolanie zvracania,aby mohli jesť dalej, čo bolo ak sa nemýlim inšpirované starovekým Rímom, kde si pchali do hrdla nejaké pierka, aby sa povracali. Ak je naplňanie tých materiálnych túžob u človeka jediným cieľom a filozofiou, môže to viesť k tomu,že nebude spokojný nikdy,lebo vždy sa nájde čosi lepšie,modernejšie, niečo čo ešte veľa ľudí nemá,ale on by mohol mať. Preto je lepšie mať aj nejakú "nadstavbu", čosi čo sa za peniaze nedá kúpiť, a človek tým obohatí svoje vnútro.
Napíš svoj komentár