Vreskot000: Dá sa radovať z materializmu?

Opätovne chcem napísať jednu recenziu na pridaný článok, ktorý ma veľmi zaujal. Som rád, že som konečne doma na svojom notebooku, a preto ho aspoň na túto krátku chvílu chcem naplno využiť. Dúfam, že to prinesie svoje ovocie.

Nie je nenormálne, ak si povieme, je jedno, či to povieme v rozmere akéhosi porovnania duchovného života v kontre s materializmom, že dnešný svet je predovšetkým o tom, aby som sa najprv mal dobre ja, a až potom aby si sa mal dobre ty. Je to akási životná filozofia ktorá sa pretavila do takejto jednoduchej poučky znázorneného príkladu životnej nerovnice. Ako teda vidíme, rovnice a nerovnice nie vždy majú svoje využitie len v matematike, a teda tieto vedy sú veľmi potrebné jednak v školskom prostredí, a jednak je potrebné to uplatniť aj priamo v realite života. A vlastne azda sa málo mýlim, pretože pravdepodobne takto to bolo azda vždy, no nie vždy sa to tak prehnane zdôrazňovalo, tak ako sa tomu dáva väčší dôraz v súčasnej dobe.

Dneska sme naozaj, a to nechcem písať ako nejaké suché konštatovanie a podobne, ale dneska naozaj sme schopní spraviť, nie že za peniaze, ale všeobecne to myslím za nejaký potrebný prežitok naozaj hocičo. V minulosti bez problémov možno za vidinou akéhosi lepšieho postavenia, a čo samozrejme bolo veľmi smutné a veľmi tragické, ako napríklad človek neváhal podlo zradiť a zaprieť vlastnú rodinu, čo azda generačne sa ten nezdar, ten smútok vykryštalizuje až postupom času, keď to všetko opadne, keď tie vzťahy jednoducho opadnú, a človek, ktorému na čomsi naozaj záleží postupom časom proste príde na um, že niečo nie je v poriadku, a je v jeho vlastnom záujme trošku poupratovať si vo vlastnom dome, ako mi to hovorí porekadlo.

Áno, za vidinou minútového šťastia dokážeme narobiť poriadnu šarapatu, a ten neporiadok a všetok ten bordel upratať bude veľmi ťažkým sústom, keď k tomu dojde. Viacerí si proste nedávajú pozor, a nerozmýšľajú dopredu, v snahe správne a spravodlivo rozpoznať predovšetkým tie dôsledky, svojho konania. Väčšinou toto všetko príde až keď sa to všetko skončí, a človek akokeby prirodzene začne sám od seba bilancovať svoj úspech, alebo neúspech, a čo všetko za tým stálo, čo všetko musel pravda vynaložiť v snahe kdesi sa dostať. Áno, on sa tam aj dostal, ale za akú cenu, a či je teraz už konečne šťastný.

Uznávam, keď ma niekto z niečoho radosť, čo si svojpomocne spravil, zvlášť, ak na začiatku bol, a to chcem teraz veľmi zdôrazniť, a to je aj základ môjho dnešného článku, ak bol pred tým len zaznávaný, nebral sa na neho v spoločnosti ohľad, bolo mu častokrát prisudzované celkom neprávom azda to posledné miesto v tom rozhodovacom procese, veľakrát jeho slovo nemalo nijakú váhu, hoci povedal dobrý nápad, veľakrát nikto nedbal na jeho upozornenia, ktoré mali svoje logické opodstatnenie a podobne.

Potom často sa stane, že práve na takéhoto človeka, jeho napomínanie proste príde, jeho slová sa naplnia. Nechcem tým povedať, že človek vidí niečo dopredu, hoci uznávam, že niektorí ľudia proste majú takýto dar, že vedia dopredu odhadnúť situáciu, proste pudovo, alebo na základe nejakej milosti danej od Boha čosi vedia, a tušia, čo nevedia a netušia tí ostatní okolo neho.

Takýto človek vie správne si zadeliť a spraviť si jednoducho poriadok vo svojich veciach a zadeliť si svoje priority vo svojom živote.

Samozrejme nemusíme sa na všetko len s hrôzou a banovaním pozerať, človek častokrát koná veľmi dobré a prospešné diela, akcie, výpomoc, kde nežiada od nikoho nič, robí to úplne zadarmo.

A aká je odpoveď na moju dnešnú otázku, ktorú som teda nadhodil ako nadpis môjho článku. Áno. Prirodzene dá sa všetko. Dá sa radovať z materializmu. Ale nie tak, ako sa radujú ľudia, pre ktorých platí zásada, že žijem len teraz a pre túto chvíľu, čo si chcem všetko na dnes užiť. Všetko si kúpiť len dnes, a nie zdravo popremýšľať, či to bude mať tá kúpa aj nejaký význam z hľadiska budúcnosti, či už krátkodobej, alebo dlhodobej, teda či sa jedná o nejaký ozaj spotrebný tovar, ktorý prirodzene slúži k životu, a v podstate až na malé výnimky je naozaj nepostrádateľný, alebo na obstaranie ktorého musím vynaložiť veľké množstvo úsilia, kde nemám z toho nijakú radosť, všetko je len z akejsi povinnosti, všetko je len naoko, aby možno ľudia videli, nerobí nás to šťastným.

Avšak uvedomil som si jedno. Človek nepracuje preto, aby bol šťastný, ale preto, aby žil. To si mnohí ľudia mýlia, že práca ma robí šťastným, ako to napríklad sa môžeme celkom isto dočítať v nejakých duchovno náboženských úvahách, a právom pokladám tento citát, ako veriaci kresťan za mylný. Pýtame sa predsa v čom je to mylné? Hneď to vysvetlím.

V Písme Svätom Boh v knihe Genezis predsa hovorí, a teda chcem to aj spomenúť. Keď zhrešil Adam s Evou, zároveň medzi mnohými napomenutiami, ale aj prisľúbeniami povedal, a teda pridávam aj biblické súradnice pre úplnosť... "v pote tváre budeš jesť svoj chlieb..." Gen 3, 19.

Ešte chcem vyjadriť azda celkom na záver jednu myšlienku, na ktorú som teraz prišiel celkom spontánne. To, že nás práca napĺňa, že nás teší, a baví, a že za zarobené peniažky si môžeme dopriať možno postupom času, možno postupom rokov nejaký luxus v podobe nejakej materiálnej veci slúžiacej na naše potešenie, ešte celkom isto pravda neznamená, aspoň, ja to tak osobne vnímam, že teda pracujeme akokeby za odmenu, ale odmenu získavame na základe tej vynaloženej práce, ktorá má byť automatická.

Blog

0 1 0 0 0

Komentuj

Dá sa radovať z materializmu?

2 komenty k blogu

Horúce!