Azda neexistuje polemika aj na niektorých fórách, alebo niektorých článkoch, a to sa nejedná vôbec tu na tejto stránke, zhliadol som to aj na iných, ale to spomínať nebudem, pretože konkrétne aj tak sa na to všetko už nepamätám, či sa teda dá všetko vysvetliť rarionálne, vo svetle rozumového poznania. V dnešnom článku by som sa teda chcel zamerať na túto nie celkom ľahkú a jednoduchú polemiku.

Ľudstvo už odpradávna zaujímajú predovšetkým tie súvislosti, ktoré si z niektorých menej známych dôvodov nedokážu svojim rozumom vysvetiť. Odpoveď je celkom jednoduchá, pretože všetko sa rozumom vysvetliť nedá. Celkom prirodzene, sú niektoré vedné odbory, ktoré sa vysvetliť rozumom dajú veľmi ľahko a dobre pochopiteľné, kde je všetko presne určené, len samozrejme nie vždy tomu človek rozumie, a nie každý, ako sa hovorí, má na to bunky, a vie to pochopiť, vie to celé obsiahnuť.

V x mojich článkoch som vyjadril polemiku ohľadom viery, filozofovania, a nejakého racionálneho zdôvodnenia, prečo napríklad máme veriť v Boha. Prečo sa oplatí študovať Písmo Sväté, ktoré samo o sebe, či to chceme niektorí počuť, alebo to nechceme počuť, je predsa jedno z najčítanejších literatúr na svete. Keby to tak nebolo, nikto by sa o to, alebo teda lepšie povedané, sotva by sa o tom niekto napríklad chcel zmieňovať. Ale pretože toto všetko je vyslovene veľmi fascinujúce, existuje rôzny počet pohľadov, avšak všetko smeruje len k jednému. Tým elementom je pravda, lepšie povedané Večná Pravda, Ježiš Kristus, Boh vo svojich troch osobách, nerozdielnych, vyjadrujúcich jednotu. 

Nechcem sa do tohoto púšťať z racionálneho uvažovania, pretože nedospejem ani ja, ani nijaký iný odborník v tejto oblasti do nijakého minimálneho východiskového bodu, do ktorého by sme mohli prísť. a keby sme možno aj prišli, dosť možné, že to by človeka viacmenej od niečoho len odradilo, a názorovo a ideovo človek sa dosť ľahko takto môže dostať na akési filozofické rázcestie, odkiaľ sa možno pohne nesprávnou cestou. Nie žeby chcel ísť nesprávnou cestou, ale to všetko môže mať za následok akási frustrácia z nenaplnených osobných túžob, ktoré možno vyplynuli z akéhosi egoistického a príliš osobného zmýšľania, kde jedine racionalizmus má svoje miesto a všetko ostatné je absurdita a číry výmysel, ktorému sa nemôžeme venovať.

Toto samozrejme hovorím z pozície človeka takto mysliaceho, ktorý všetko chce si vysvetliť racionálne a vo svetle prirodzeného rozumu. Viacerí filozofi sa ocitli na nesprávnej koľaji. oni síce prišlo akosi prvotne na to, že sú mierne vedľa, ale z titulu vlastnej seba hrdosti odmietli sa vrátiť kdesi inde, a možno priznať si porážku, priznať si, že predsa v niečom som zlyhal, a potrebujem nápravu.

Týmto chcem teda povedať len jedno jediné. Nechcem tu opisovať nejaké dodatky k teodicey, k nejakej filozofickej teológie, mal som ten predmet naozaj veľmi rád, a veľmi veľa som si osvojil, hoci musím sa priznať, že v tom období, 13 rokov dozadu som naozaj ešte pramálo čomu rozumel, minimálne nie na takej úrovni a kvalitatívne, ako je tomu teraz, ale to pripisujem všetko času, potrebnému na dozretie. Práve toto, čas je veľmi potrebný element, ktorý mnohí zanedbávame, a všetko chceme tu a teraz neuvedomujúc si, že človek dozrieva postupne a pomaly.

A človek ktorý si niečo nevie vysvetliť, nebude sa tým zaoberať. Veď predsa nie je to atraktívne, a načo by som to aj robil. Toto je prvotná chyba. Keď  si človek neuvedomí, že práve tým sa musím zaoberať,čomu nerozumiem, pretože len vtedy prídem k nejakému výsledku. Ak by som to mal trochu prirovnať, aj človek do školy predsa preto chodí, pretože potrebuje sa naučiť čítať, písať počítať, a chce predsa porozumieť miminálne tým základom, aby neskoršie na vyššom stupni vzdelania si osvojil niečo, čo sa učil na nižšom ako čosi úplne prirodzené, bez ktorého sa predsa nedá pohnúť dopredu. A ako spomínam v nadpise, človek niekedy neskôr pochopí, prečo som sa niečo musel učiť, čomu som nerozumel, nedával logiku, nechcelo sa mi, aby tá pravda, ktorú som prijal vtedy, mi neskoršie v niečom inom otvorila oči, aby som pozoroval novú kvalitu. Presne by som to prepojil trochu duchovne a najmä biblicky. V biblickej knihe žalmov žalmista prosí a vzýva Boha práve týmito slovami, citujem..." Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona..."

Záverom poviem toľko, že niektorí robia chybu. Tak ako pri realizácii stavby domu, alebo nejakej záhrady a podobne, nákres ostáva vždy len prvotnou skicou, a realizácia tej stavby, skicy, tých konštrukčných náčrtov, aké sme podnikali nespočetné množstvo na hodinách matematiky, je ešte len náčrt, a nie reálna podoba. A pritom mnohí chcú, aby ten náčrt okamžite nabral ako spomínam reálnu podobu. Nie je to možné v danom okamihu. Toľko som chcel napísať k tomuto článku.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár